BATHORY - POSLENÝ VIKING
Posledný Viking
Metalová hudobná scéna prišla o ďaľšieho zo svojích velikánov. Ani nie tri roky potom, čo nás opustil gitarový virtuóz Chudl Schuldiner – zakladatel kapely Death a death metálu jako takého, odišla do ríše Tišnov i vedúca postava black a epického metalu . Dňa 7. 6. 2004 podľahol zlyhaniu srdca 39-ročný Švéd Tomas „Quorthon“ Forsberg , multi-inštrumentalista a skladatel, ktorého meno bolo spojené predovšetkým s kapelou BATHORY – spolkom, ktorý sa stal legendou už za jeho života.
Večne skromný Quorthon status kultu vždy zľahčoval a pripisoval zásluhy za jeho vytvorenie poväčšine iným ľudom. Nekonečné množstvo doposiaľ evidovaných cover-verzií jeho skladeb od viac jako 45 kapiel z celého sveta (medzi inými i Dimmu Borgir, Emperor či Marduk) však hovorí samo za seba. A kedže bol vždy hlavným mozgom a jedniným stálym členom zoskupenia, večná chvála bude navždy patriť iba jedmu a věštci vieme, že bez neho už žiadne BATHORY nikdy nebude. Zostalo len 14 albumov (z toho 2 sólové) a 4 výberové kompilácie, ktoré boli, sú a budú večnou inšpiráciou nasledujúcim generáciam hudobníkov.
Zárodok kapely, ktorá neskôr dostala meno po našej neslávnej rodáčke Alžbete Bátoryovej, bol na svete už v roku 1981, v čase keď 15-ročný rebel Quorthon odišiel zo školy a rozhodol sa zasvätiť svoj život muzike. Byť rýchlejší a trvdší ako vlastné idoly ! To bolo vtedy jeho hlavné mladícke krédo. Rozhodol sa hrať, nahrávať a dotiahnuť metalovú muziku do nového extrému.
Možno to vtedy ani netušil, no už svojimi prvými skladbami položil základy pre vznik odnože zvanej black metal (bez popierania zásluh kapelám ako venom či celtic frost). Ale prvenstvo nebolo najdôležitejšie. Najdôležitejšie bolo to, že sa vlastnými silami prepracoval k celosvetovému úspechu (v rámci metalovej scény, samozrejme). Mladý Quorthon dokázal svojm okoliu, že na presadenie sa človek nepotrebuje ani hory peňazí ani gigantické marketingové firmy. Stačí mu viera vo vlastné schopnosti, odhodlanosť a zanietenie do roboty.
Debut a štyri ďalšie albumy BATHORY boli nahrávané v neuveriteľných primitívnych podmienkach – v garáži, ktorá bola zároveň skladom náhradnych automobilových dielov a príležitostnou servisnou predajňou, na lacnej nekompletnej sade bicích a predpotopnom 14 stopovom mixe, ktorý fungoval len v času na čas. Spevy a gitary sa pre nedostatok miesta nahrávali v miestnosti pre upratovačky alebo na WC a proti klaustrofóbii zo stiesnených priestorov sa nedalo bojovať inak než litrami Švédskej vodky.
Vyprodukované nahrávky mali však aj napriek svojej nízkej zvukovej kvalite neuveriteľný úspech. Bolo v nich totiž to najdôležitejšie – originalita a duša. Na úspechu sa samozrejme podieľal i neobvyklý image kapely. Darmo, v osemdesiatych rokoch to bola vec nadmieru dôležitá. K extrémnej muzike patrili extrémne texty. Tie od BATHORY boli plné temnoty, okultizmu a satanizmu a v tom čase šokovali niekoľkonásobne viac než dnes. Pritom sa Quorthon pri ich písaní nechal inšpirovať iba obyčajným komiksovým časopisom Chock s hororovou tematikou. Satanská biblia bola na jeho vkus príliš málo zábavná, ako sa neskôr vyjadril. Ale to ešte stále nestačilo k vytvoreniu samotného kultu. Ten vyformoval až mysteriózny opar, ktorý okolo kapely naviali ďalšie okolnosti.
Quorthonovi sa nikdy, počas celej svojej kariéry, nepodarilo dať dokopy pevnú muzikantskú zostavu. Možno mal prisilné ego, možno nenatrafil na správnych ľudí. Každopádne, BATHORY nikdy nehrali ( až na zopár pokusov v úplných začiatkoch). Ľudia neustále prichádzali a odchádzali a Quorthon usúdil, že v tomto chaose nemá zmysel ani uvádzať ich mená na obaloch ani publikovať ich fotky. Zopár fanzinov dostalo zopár neurčitých rozhovoorv a kapela zostávala s časti úmyselne i nemumýselne zahalená rúškom tajomstva. A tam, kde nie sú informácie, možia sa výmysly a dohady. Underground bol onedlho uchváteny tajuplnou kapelou zo Švédska, o ktorej putovali tie najnepravdepodobnejšie chýry. A zmagorené davy sa vo svojich listoch ešte dlhé roky potom Quorthona pýtali, či je pravda, že v tom čase konzumoval novorodencov, pil krv anjelov a býval v netopierej jaskyni neďaleko Štokholmu...
Zlomovou doskou ďalšej kariéry BATHORY bol album Blood Fire Death z roku 1988. Quorthon pomaly dospel. Hru na tajnosti s médiami síce úplne neuzavrel (ako to ostatne neurobil do až do svojej smrti), ale pubertálne pobláznenie pentagramami ho nadobro opustilo. Rozhodol sa urobiť krok iným smerom, a to aj napriek riziku, že stratí väčšinu svojich priaznivcov. Možno už vtedy tušil, že sa black metalová scéna onedlho zmení z neškodného zábavného parku na spolky mafií s vygumovanými mozgami, zapletené do podpaľovania kostolov, vrážd homosexuálov a vzájomného ohrozovania. A takýto extrémizmus, zasahujúci ďaleko za hranice show hudobného sveta, určite nevyhovoval jeho povahe.
Quorthon začal seriózne študovať históriu, staroveké kultúry a mytológiu. Vždy hľadal doposiaľ neobjavené obzory a nikdy sa nenechal spútať mašinériou hudobného priemyslu, ktorá by mohla obmedziť jeho kreativitu. Prirodzene sa obrátil ku svojim vlastným koreňom, hudobnej a dejepisnej historií vlastnej zeme a novú inšpiráciu našiel v legendách o Vikingoch. Podmanivé ódy o chrabrých severských bojovníkoch, neprekonateľných moreplavcoch a ich pochmúrnych pohanských bohoch mu napokon vyniesli nesmrteľnú slávu a ďaľšie hordy fanušikov. S novými témami a atmosférou sa však samozrejme musela zákonite zmeniť i muzika. Tempo BATHORY sa spomalilo, gitary zhutneli, pribudli akustické nástroje, klávesy, chorály a orchestrálne prvky. Zrodil sa epický metal. Quorthon bol zas a znova na počiatku niečoho, čo tu predtým ešte nebolo, a čo opakovane našlo desiatky pokračovateľov, či už z radov pochmúrnych doom a gothic metalistov, alebo heroicky naladených pagan metalistov. Vrcholom tohto obdobia bola neodškriepiteľná koncepšná doska Blood On Ice, kde Quorthon skĺbil Wágnerovsko-vikingskú tématiku s príbehom hrdinu podobnému Conanovi ( svoju inšpiráciu komiksom Savage Sword of Conan nikdy nepopieral) a posledné dvojdielo Nordland I a II, ktoré vyšlo len niekoľko mesiacov pred jeho smrťou.
Kto teda bol Quorthon ? Jednoznačne majster rockovej mystifikácie. A okrem toho ? Tak ako my – zanietený fanúšik dobrej literatúry a dobrej hudby ( v jeho prípade od Beethovena až po Slayer). Človek so zmyslom pre humor ( ktorý na otázku, či má rodinu odpovedal otázkou, či sa ráta, že ma mačku). Vegetarián. Zberateľ prázdnych krabičiek od od cigariet a fľašiek od Coca-Coly. Obyčajný človek, obdarený neobyčajnou dávkou charizmy a génia.
Odišiel mladý a mnohým nám bude chýbať. Svoje čestné miesto vo Valhale si však za ten krátky čas určite vybojoval.
In Memory Of Quorton 1966 - 2004