kapusta 35 let / Martin

Na uvod vas pozdravim. Dobry den vam prajem, cesta z prahy do martina bude trvat 35minut vratane vylozenia vasej batoziny na pristavaciu drahu, som Martin Lofrod zvany ako Legendarny Joe alebo Kulo mohli ste o mne pocut ako u prvom cloveku co resuscitoval dazdovky, styri na raz. Zivot som stravil za mrezami jedneho vazenia(jednoho z mnohych), miloval som svojho syna,uniesli ho. Myslel som si, ze sa zblaznim,stalo sa, v case ked Boh prave obedoval svoje oblubene jedlo. Chystal som si hrianky na jednej z mojiych peci, podla receptu mojho(zosnuleho) strakeho, neni podstatny recept, ale to ze jedna mi prihorela, myslel som si ze mam mozno zli den, ze mozno som nalozil viac do pece ako obvikle, nech som si sladil caj ako som chcel, vedel som ze toto nebola nahoda, ze som nespravil chybu, ze ludia ako ja(ludia bez minulosti, viery a nadeje) si nepripustia omyl. Dojedol som svoju hrianku,v duchu mi nieco septalo, ze tento den sa zapise krvavym pismom do dejin,do mojich dejin. Vedel som, ze ma nieco caka, snieco slizke a nechutne, ako ten najhorsi sen, ako keby ste stupili do hovna. Mam na mysli to co sa nedeje kazdy,normalny, vsedny den, ale iba vinimocne ako ked chcete zazat svetlo v izbe a s rachotom sa vam vypali ziarovka. Teto dni poriadne naseru a prajete si aby sa tato sracka co najrychlesie splachla a nikdy sa nevratila. Bohuzial kanalizacia obcas sklame a vsetky fekalie a pozostatky sa vam vratia, expresom prvej triedy. Toto sa stalo mne, ako keby niekdo po sprchovani nevystrel uterak a on zatuchne, ako mokry pes co sa nestihol skrt pred burkou. Vysiel som z bytu, zamkynam aj tak labilne dvere, ktore mi davaju maximalny pocit bezpecia(tak akurat, luxus si nemozem dovolit), vychadzam z vchodu, upriem pohlad na oblohu, je zamracene. Poriem sa vlavo, vidim staru pani ako tlaci kociar s malym dietatom, hned ma to chyti za srdce a na krajicku sa mi zjavuje slza, nedovilim ju vyronit, nie dnes. Stary sedivy kabat si narovnam, neham ho rozopnuty, vyzeram tak tvrdo a nepristupne, v tomto svete je pycha a predsudok na prvom mieste, ja to viem. Ako tak kracam dolu ulicou, opat sa pozeram na oblohu, vravim si, do certa z tohto bude prsat, som hlupak, ktory si vie ale spocitat, ze dve a dve su styri. Zato gangster za mnou nevie, ze nalestene lakovky v tomto kraji mesta nevestia nic dobreho,(su moc hlucne,klop-klop) zatinam past a v okmihu klesa na kolena, bol tvrdy a silny ale nic netusiacej rane sa nedokazal vyhnut, pre istotu mu dam este zo par do brady a nosa, kradnem mu topanky,clovek nikdy nevie kedy ho zubata vezme na onen svet. Ludia chodia okolo, nikoho nezaujimam az na toho bastarda co ma udiera baseball-kou do tvare, upadam do bezvedomia, netrapi ma myslienka, ze som sa ojebal, ze som mohol tusit ze tento typ gangstrou chodi vzdy v pare, skor ma trapi, ze som si tie posrate, nalestene lakovky neobul.