„Neurosis (neuróza) je zastrešujúci pojem pre rôzne funkčné psychické poruchy, ktoré zahŕňajú pocity úzkosti, strachu a duševnej nerovnováhy.“ Názov, ktorý túto kapelku vystihuje dokonale. Psychika pracuje pri počúvaní ich albumov a aj po ich doznení.
Neurosis je depka...
Pri počúvaní „Through Silver In Blood“ mi nezostáva nič iné, len súhlasiť. Scott Kelly: „Pokúsili sme sa nahrať to najtemnejšie album? Áno...“ Že ma to nenapadlo, že napočúvanie diskografie (a to ešte zďaleka nieje kompletné) Neurosis bude tak ťažké!
Titulný track, plniaci úlohu otvárača albumu ’96 je „eposom o poslednom súde“- je charakteristická (ako je to už u neurotov zvykom) pomalým úvodom, pochodovými údermi a industriálnym/gitarovým škrípotom. Napätie, ktoré ten song obsiahol je porovnateľné s
hnusným pocitom, ako keď vieš, že niečo príde, ale musíš na to čakať a v tých chvíľach premýšľaš či to chceš prijať, či chceš aby to naozaj prišlo, no zistíš, že už nieje čas a musíš sa tomu postaviť čelom. Skladba sa dostáva do svojich otáčok a znova
máme možnosť obdivovať či porovnávať Kellyho vokál, a tiež vnímame jej dejovú „konštantnosť„ Tá ale nieje unavujúca, nestráca na zaujímavosti, lebo práve o tom je post-hardcore, či sludge metal. Všetko sa mení v 7. minúte, keď obrovský stroj mení svoju
polohu a ustavičným opakovaním: „Don't crawl seek his burn of war, when the fallout comes he is fire“ a aranžmánom bicích ešte viac zhusťuje atmosféru. Heh... Rehumanize je akýmsi dozvukom piesne predošlej (mimochodom nazývať zvuk Neurosis „piesňou“ je
prinajmenšom zavádzajúce), kde neuroti použijú svoj osvedčený slovný prejav na pozadí zvukov plameňometu a iných nepríjemností. „There’s no life without darkness... In the begining, there was only the Great-self reflected in the form of a person... Matter
and spirit... Body and mind, and soul’s what unifies.“ Deprimuje ma to... Trojka „Eye“ začína hneď zhusta zapojením celej kapely a dvoch vokalistov.... (to be continued)