kozo Muž, 35 let / Novoť

Enemy Of The Sun je ďalšie dielko, ktoré som si obľúbil. Viem, Souls malo byť naj album.....možno ním aj zostáva, každopádne sa mu Enemy vyrovnáva. Album nadväzujúci na svojho predchodcu, lež s miernymi doomovými odbočkami, ktoré sú hádam badateľné už v prvej „Lost“. Parádna deväťminútovka, začínajúca ťažkou otázkou: „Are you lost?“ No toto je asi jediný prípad (nepočítam „Burning Flesh...“využitia toľko obľúbeného modelu úvodných preslovov v songoch. Dvojka „Raze The Stray“ sa pomaly otvára krásnym ženským orientálne ladeným chorálom, ktorý predpovedá príchod smršte! Nasledovné 3 songy na seba nadväzujú: „Burning Flesh In Year Of Pig“ je akýmsi rozprávaním vojaka, ktorý videl, ako v Saigone zaživa zhoreli budhistickí kňazi a zdravotné sestry....Prechádza do krátkej „Cold Ascending“, v ktorej dominuje skutočne progresívny motív bicích, ktorého otrokom som sa stal. No a posledná časť, „Lexicon“ je jedným slovom chaos! Súbor nepolapiteľných motívov, zvukov industriálu, nič nieje jasne počuteľné, nič nieje jasné. Bolí z toho akurát hlava. Nemám rád „Lexicon“ J Titulná „Enemy Of The Sun“ sa svojim úvodom ťahá, vkráda do mysle, ktorá je v pokoji a teda nečaká na prekvapenie v podobe výbuchu gitár a výkrikov! Perkusívne, tribálne bubnovanie spoločne s basou vytvára bojovú atmosféru, ktorá vám už nedovolí oddýchnuť, ako keď rímske vojská v typickej „korytnačke“ pochodujú na smrť. Bicie vedia vytvoriť skutočnú atmosféru. „The Time Of The Beasts“ je  receptom na prvotriednu doomovú žranicu! Pomalosť, vnímam len pomalosť, bicie, perkusie, podobné veci. Song prechádza do megalomanského 26 minútového sóla na bicie „Cleanse“. Je to taká skúška, počúvať „Cleanse“. Ako keď červenokožci odetí v hrubých kožiach z bohviečoho vyvolávajú duchov a zbožňujú svojho boha dažďa. Na pozadí drtivé didgeridoo....a možem zomrieť.

V pohode, „Enemy...“, ďalšia nahrávka neurotikov. Uvidíme, ako sa ich zvuk pominutím roka 1993 ďalej vyvinie. Môžem sa len tešiť.

1. "Lost" – 9:41
2. "Raze the Stray" – 8:41
3. "Burning Flesh in Year of Pig" – 1:37
4. "Cold Ascending" – 4:35
5. "Lexicon" – 5:41
6. "Enemy of the Sun" – 7:33
7. "The Time of the Beasts" – 7:59
8. "Cleanse" – 26:34

Nuž.....Uviazol som pri počúvaní tohto albáča. 5 dní sústredeného vnímania čistého umenia mi nestačilo na jeho vstrebanie a pochopenie. Asi som naozaj tupý :-D. NIE!!! Je to spôsobené tou nahrávkou, jej podaním a teda aj jej následným (ne)pochopením. Skrátka som uviazol na mŕtvom bode. Som v situácii, keď tie songy dokážem počúvať hodiny a hodiny, stále znova a znova, dokola, no nemôžem ich uchopiť.

Po dvoch nahrávkach je „Souls At Zero“ tretím opusom, ktorý, akoby som to povedal, revolucionalizuje (netuším, či je to spisovne), pretvára, mení a neguje doterajší význam slova NEUROSIS.

Album je magické. Metalové, akustické.... Kapela sa definitívne uhniezďuje v pomalých, uťahaných skladbách s minutážou aj 9 minút. Songy menia svoj výraz ako chameleón a obrovská porcia talentu a inšpirácie je zrejmá. Väčšina songov sa začína nejakým „preslovom“ ako intro. Monológy, ktoré na mňa pôsobia veľmi magicky a ich znenie mám v hlave, ako nejaký popový refrén :-D. V prípade prvého songu sú však na samom začiatku zvony, ktoré sa vrežú do uši tak hlboko.... A niečo v zmysle: „To go on a mystic journey, on your own self...“... „Can’t you feel it?“... „It’s a storm of life“ Netuším celý text, ale tie ozveny a dvojhlasy (evokujúce live verziu Pushit od TOOL) dokážu robiť divy... Musím si to púšťať stále dokola, pretože si z nich nič nepamätám :-D. Mnohovrstevnatosť je „úchylkou“ týchto amerických neurotikov. Hlavná gitara má vždy naporúdzi sólový (vlastne kvíliaci) motív, pôsobiaci vcelku neštandardne, opísaný rytmickým pozadím, ktoré nieje na jedno vypočutie. Perkusívne bicie s výraznou, niekedy slap! basou. Apokalyptický rev pôvodne hardcoreového vokalistu do celku zapadá ako kľúč do zámky. Neuveriteľne pôsobiace akustické interlúdy s občasným použitím trúbiek a lá BLUE EFFECT, či zjemňujúceho klavíru. Druhá songovica, titulná „Souls At Zero“, ktorej úvodom je zvuk mrazivej hmly a beznádejne pôsobiaci povzdych: „Cold, cold...“ je charakteristická práve basovým slapom, ktorý sa prelína s dvomi hypnoticky sólujúcimi gitarami. Nasledujúci prechod heavy gitary upozorňuje na nástup spomínaného hardcore revu! No proste paráda. Inak, mám stále dilemu, že ako sa volá hlavný vokalista grupy: Scott Kelly, alebo Steve von Till? Netuším... Pieseň, aj keď má 9 minút a 20 sekúnd, je veľmi krátka. Desivá nákazlivosť melódiami ma unáša.... Trojka „Zero“ je skoro-dvoj-minútovým dozvukom tej predošlej, opäť s nejakým hovoreným slovom o bohviečom. „Flight“ je priamočiara drtenica s veľmi empatickou akustikou a husľami (!) v medzihre. Päťku „The Web“ predznačí veta, vyslovená na pozadí nemeckého prejavu, ktorý znie ako od samotného fuhrera: „My own god, my own journey.....my own execution“. Následné dvojspevy, akoby vychádzajúce zo samých útrob katakomb, vycucávajú z vás všetku pozitívnu energiu. Veľmi ťažkopádny song. Ťažkopádny, to je ten správny výraz. V úvode „Sterile Vision“ zasa počuť modlitbu k svätej Márii v španielčine, následne zažehnanú jemnými akustikami. „Takeahnase“ začína myšlienkou „We are facing a dangerous spirit ahead. If we do not stop, correct and change some of these wrong doings now, we all gonna suffer.“ Ťažkopádnosť (som pyšný na to slovo) sprevádza nahrávku až dokonca. Tie hlasy na pokraji života a smrti tiež. Do samého konca idú NEUROSIS naplno. Všetko je zažehnané akustickým outrom „Empty“ s nádhernou sólovkou....

Mám taký hlúpy dojem, že aj keď mám vypočuté len tieto 3 albumy, lepší materiál od „Souls At Zero“ nebude. Je to len klam, prirodzene. Do nahrávky som sa však ako-tak dostal až po týždni počúvania, takže tu záleží na pozornosti poslucháča. Hudba každopádne stráviteľná s ťažkosťami...

1. "To Crawl Under One's Skin" – 7:51
2. "Souls at Zero" – 9:18
3. "Zero" – 1:41
4. "Flight" – 4:07
5. "The Web" – 4:55
6. "Sterile Vision" – 6:20
7. "A Chronology for Survival" – 9:34
8. "Stripped" – 8:01
9. "Takeahnase" – 7:56
10. "Empty" – 1:36

„The Word as Law“ z roku 1990 predznamenáva žánrový/ideologický posun skupiny. Nahrávku chápem ako medzištádium medzi debutom, z ktorého si ponechala punkovú dravosť (demonštrujú to okrem iného aj znovu nahraté songy „Grey“, „Pain of Mind“ a „United Sheep“) a pohľad na nové možnosti kapely v podobe experimentovania s doomovejšími náladami. Od debutu sa líši priepastným rozdielom v minutáži (predtým 37, teraz 70 minút hracieho času) čo nás nenechá na pochybách....

Po úvodných tónoch je zrejmé, že NEUROSIS nezabudli na svoje začiatky, no v medzihrách sa objavujú v nových odtieňoch svojho výrazu. Syntéza dravosti s emočnosťou, jednoduchosti so zložitosťou. S dĺžkou piesne cez 6 minút sa ponúka nový sound a nová cesta. Perkusívne pasáže, basové sóla... Vokál je porovnateľný s debutom, ten zbesilý krik, čo bleskovo reprodukuje dlhé texty za cenu toho, že občas nestačí sdychom je badateľný!

Zaujímavá drtenica, ktorá je zakončená „bonus trackom“: 10 minútové psychedelické kvílenie gitár, ktoré mi spríjemnilo aj písanie tohto krátkeho textu...

1. Double Edged Sword – 4:05
2. The Choice – 4:07
3. Obsequious Obsolescence – 5:12
4. To What End? – 6:23
5. Tomorrow's Reality – 5:47
6. Common Inconsistencies – 4:24
7. Insensitivity – 0:47
8. Blisters – 7:18
9. Life On Your Knees – 2:54
10. Pain Of Mind – 3:10
11. Grey – 3:01
12. United Sheep – 3:15
13. Pollution – 4:09
14. Day Of The Lords – 5:17
15. Untitled – 10:41