kozo Muž, 35 let / Novoť

Ja dnes prekračujem hranicu dospelosti s mojou láskou a tou je švédska KATATONIA. V rámci kompletizácie diskografie som sypal celý deň album Tonight's Decision a po jeho vypočutí je to pre mňa ťažké rozhodnutie, vybrať ten NAJ album. Ešte mi k šiestim albumom k vypočutiu chýba debut DANCE OF DECEMBER SOULS a bude to všetko. Samozrejme, moje povrchné odbavovanie cédečka za cédečkom zanechalo vždy len prvotný dojem. KATATONIA začali hrať ako doom metalovka s jasnými predstavami, ktoré sa však hneď po vydaní spomínanej prvotiny rozpadli v súvislosti s tým, že líder formácie, Jonas Renkse mal zdravotné problémy a jednoducho stratil schopnosť spievať death-chropoty-škrekoty. Na nahrávanie druhého albumu Brave Murder Day si preto prizvali samého barda švédskeho metalu a síce Mikaela Akerfeldta z OPETH. Po tomto slede udalostí sa kapela žánrovo preorientovala z doom-death na mäkkší gothic rock, v ktorom mohol Rekse realizovať svoje čisté vokály. Zmena na pohľad radikálna, veľmi sa však vyplatila a preto nemožno KATATONIU chápať ako doom-metalovku, čo sa však mne stalo, keďže som s nimi začal práve s Akerfeldtovým Brave Murder Day albumom. Albumy Tonight's Decision spolu s Last Fair Deal Gone Down sa odlišujú od tvorby ostatnej. A vzájomne sú si veľmi podobné. Melanchólia, prechádzajúca k mohutným výtriskom elektriny, perkusívne pasáže kontrastné k priamočiarym motívom. Rekseho chill out hlas je však zväčša konštantný. Nebúri sa, neprotestuje, zmysel nachádza v melodických, veľmi chytľavých a nákazlivých refrénoch. Práve pri očúvaní týchto dvoch počinov som mal neustále déja vu :-D. Zvuk a postupy tak familiárne...Zdalo sa mi, že to je možno tým, že sa piesne na seba navzájom podobajú. Prvotný dojem však klame. Hneď úvodná "For My Demons" predstavuje klasickú a perfektnú KATATONIU s typickými heavy riffmi a nádhernými sólo melódiami so štipkou samplu. Tieto melódie skutočne dokonale presvitajú album. Z refrénu v "Right Into The Bliss" sa mi chce plakať a v prípade "I Am Nothing" je to nápodobne. Na emócie majú skrátka monopol. Nezostáva mi nič iné, len opäť uznanlivo prikývnuť švédskej tvorbe a KATATONIU bezvýhradne milovať, ako to bolo doteraz.

1. For My Demons
2. I Am Nothing
3. In Death, a Song
4. Had to (Leave)
5. This Punishment
6. Right into the Bliss
7. No Good Can Come of This
8. Strained
9. A Darkness Coming
10. Nightmares by the Sea
11. Black Session
12. No Devotion (bonus)
    
13. Fractured (bonus)
    

 

Hurá, už mám osemnásť, vykríkla som od radosti, podarilo sa mi prekročiť hranicu dospelosti, na duši príjemný pocit, keď je človek plnoletý, s kľudom môžem chľastať alkohol a fajčiť cigarety....

Druhý a zároveň posledný album kapelky AUTUMN LEAVES je mojou dnešnou potravou. Hudobné teleso, žánrovo sa radiace do stajne melodického death metalu, ktorého pioniermi boli zväčša švédske kapely, aj keď AL sú z Dánska. Debut je vraj ladený skôr do "brutal-death-metalovna", no ten som neočul :-D. As The Night.... je však veľmi slušná (vo význame vychovaná) nahrávka. Samozrejme o slušnosti môžem hovoriť, aj čo sa tej umeleckej/hudobnej/inštrumentálnej stránky týka. Dominantou sú gitary, drnčiace a rynčiace, ako to mám rád. Drn drn drn. Sóla sú však odlišné, melodické, však sama žánrová škatuľka čo-to napovedá. Znejú mi však veľmi heavymetalovo (to znamená dobre, heh). Rovnako tak parádne "dychovkové" :-P bicie, ktorých dvojkopák keď rozoznie, nôžka moja ľavá do rytmu poskočí. Spevák má pre toto priemyselné odvetvie typický, nasratý výraz a po každom po krikuje. Jeho prejav sa mi však lúbi, bo dakedy aj daakemu slovku rozumiem. Úvodná "The Reign Supreme" sa s ničím nepára a ide rovno k veci. Nápaditý gitarový motív je proritou v tvorbe AL. Parádna "Empty Black Stare" je zakončená orchestrálnym motívom a nastáva oddychový čas. Naledovná skoro-troj-minútová "Resigning From Life" je vlastne takô parádne sólo, s použitím "všetkých techník, čo sa naučil na hudobnej škole" :-D. Ako podmaz ideálne poslúžia klávesy a nirvána sa dostaví! Uff.... Po esoterickej chvíľke zákonite prichádza prebudenie do drsnej reality v podobe titulnej songovice "As Night Conquers Day" a ďalších. Opäť teda brut riffy, ale v hraniciach únosnosti, že som to aj pri káve a vonnej sviečke schopný očúvať. Klávesy sa ešte niekde zopáknu, ale záver je jaksi predvídateľný. Zdalo sa mi, že AUTUMN LEAVES hodím do jedného vreca s talentmi, ako DEADLOCK, DARKANE, či LEGION OF THE DAMNED. No zdanie klame, heh. Jesenné listy presvedčili a potešili. A ešte k tomu dneska začalo snežiť. No pravda, nie ako začiatok chladu, ale ešte ako dozvuk zo zimy už prežitej.