LadyBee Žena, 35 let / Trnava

     Vidím, sledujem, v tichosti sa pozerám na kvitnúci život. Život tých, ktorí nemajú možnosť vidieť rásť trávu, drobné kúsky vône čerstvého vzduchu nepoznačeného CéÓčkou, tých ktorí nevidia ani lúče Slnka, ktoré preniká cez sklo na plastových oknách plných prímesí a karcinogénov na mojej izbe. A tom skle, čistom a lesknúcom sa od jarovej vody, ktorou som ich umývala, sa odrážajú čiastočky prachu ktoré ako v mozaike dopadajú na pergament mojej histórie. V jemnej vrstve dokonalo vyrezávajú spomienky a ostro bodajú do hodvábnych čipiek mojej naivity.

      Ovplyvňovaná udalosťami v tomto mojom krásne nereálne optimistickom živote, skepticky sledujem voľný let holubov, pád listu zo stromu, letiacu priezračnú slzu smútku z nebies. Nedokážem vidieť šťastie nevidomých. Ale dokážem ho cítiť. Aj keď sa snažím pozerať na svet inými očami, nie vždy je ten pohľad rovnaký. Ale vôňa, tá vždy bude. Pretože vôňa trepotu krídel motýľa, dažďa po odchode či zlatá rybička bude voňať vzdy rovnako. Vôňa, ktorá tvorí knihu života, píše kapitolu za kapitolou a hudba, ktorá skladá ich poradie medzi mojou existenciou a prechodom cez rieku Styx je zmyslom môjho žitia a prežívania. Súzvuk tónov, ktorý útočí na moje zmysly pri čomkoľvek. Hudba, ktorá je najvernejšia zo všetkých priateľov, tá čo mi pomáha pri ťažkých situáciách. Tá, ktorá ma bude milovať aj vtedy, keď sa jej otočím chrbtom. To ona mi ukáže správnu cestu. Ona nepozná hranice možností a prekonáva, to v čo dúfame. Dovolí nám veriť v to, čo iní zatracujú.

     To ona - hudba nám dáva nádej veriť v život...