m.i.S.K.i.n Muž, 32 let / Spišská Belá

Čo sa má ?

To nie vždy trápi práve mňa.

Čo sa má ?

Počítať príklad, keď výsledok je dva ?

Čo sa má ?

To sa nie vždy spraviť dá.

Čo sa má ?

Kašlať na všetko sa stále nedá.

Čo sa má ?

To sa rukou spraviť nedá.

Čo sa má ?

Kričať na svet, nech sa to konečne dá ?

Keby som prešiel, vedel, poznal a aj všetko mal rád,

nebol by som človek, ale kamarát.

Aký je môj pohľad na tento svet ?

To Ti nepoviem o rok, ba ani hneď.

Sám totiž neviem, čo sa môže a má,

ale vždy sa pýtam sam seba a Boha, Čo sa má ???

Jesenné rána, jesenné noci,

som s Tebou – v Tvojej moci.

Telo slabé, no duch stavia mosty,

často sa sám seba pýtam, či som až tak sprostý ?

Ruky ktoré dokážu pohladiť,

bez Teba? To radšej nežiť.

Srdce básnika, duch človeka,

z tela neraz jedno uteká.

Keby sme vedeli lietať,

nemuseli by sme čakať,

každý deň miesto zázrakov,

lietať spolu v nebi bez mrakov.

Verše tejto básne na papieri poletujú,

Chceš to po anglicky ? It is for you !

Nieže by som sa nudil,

no Duch sa vo mne zase prebudil.

Žijeme len raz,

tak netreba všetko naraz.

Vždy je to len na nás,

kto bude bojovať za nás ?

Na konci básne to chce niečo . . .

Preto sa sám seba pýtam, že Čo ?

Dalo by sa tu napísať všetko,

no neviem, či to papier príjme.

Tak sa stretneme keď už budem dedko

a budem žiť v dyme.

„Deus meus in te confido“ – Bože môj v Teba verím !

Budeš mi naďalej pomáhať keď Ti niečo sľúbim ?