2+2 = 4
Čaká ma veľká pomsta , zacinam rozpravat zo sna,
odrazam prestrelene pribehy do stran
nie pre radost deti ktore hladia za svetlom
cez svoje cierne kroniky na stoloch,
pre radost
starych ludi ktory nemyslia na smrt,
stratil si nit svojich myslienok,
no tak vzdaj sa , vratim ti pokoj
za ktorym places krv, mozes splietat
siete a snazit sa zachytit moj pohlad
ale ja budem stale sepkat slova spoza tvojho chrbta,
vysiel som na scenu s niecim co ta chyti a zajebe
ako moderny chaos pre radost cervenej
oblohy co nema strpenie s tvojim menom,
aj pre ukazanie
sa pred tymi co nevedia,
ktory len rozpravaju do vetra
som tu celkom zostra zachytis ma,
bude krv svietit, a do vsetkých to rozdam,
prostrednictvom mna sa naucis ostať
a ticho plakat v kute, ako deti v sarajeve
ako nikto doteraz skoncim v tvojom hneve
.
zlomim moderny strach co pise dokumenty mojej hlave
skonvertujem si ta do priečinkou
a prelomim mosty medzi textami a technikou
ktore cakaju na svoj cas ktory ostava v nas
v buducnosti v pozadí sivých más, a farebných rás
je nas viac než cakas zas pride raz aj moj cas
preto sa kazdy den budim do noveho rana
kazdy den pocitam kolko ostava,
kazdy den ma zastihne nova sprava
z nového sveta ktorý prave vytváram...