fanoušek samčo a jeho dužina Muž, 136 let / Hora Svatého Šebestiána

keď som vstal a pocítil som tú chuť, a vybral som sa smerom na kosceľany. kúpil som si tam tresku, rohlík a pivo a potom som sa vybral ďalej smerom do kopcov. do kopcov ide hrubečská ulica, ktorá je sakra dlhá. uprostred som sa skoro zrazil s čiernou fenkou. snažil som sa ju dať het, ale vtedy šlo oproti auto, a ona tam tak stála a predpokladala, že auto je milá neškodná ňuňu vec, pred ktorou sa neoplatí zdrhnúť. chcel som ju nejak odtiahnuť het a zistil som, že v takom prípade som naučený odťahovať psie bytosti za obojok, ktorý ona nemala. keď sa nakoniec autu podarilo prejsť a fenke zachovať svoj nezrazený status, pobral som sa ďalej, ale oná psia bytosť usúdila, že je sama, a začala ma nasledovať. keď som vyliezol z obce, sadol som si pod stromy a začal chladiť pivo v potoku, pobehovala okolo a ja som sa cítil v rozpakoch, či mám vytiahnúť tresku a začať konzumovať a robiť jej chúťky. potom som usúdil, že nie som hladný, a vybral som sa do kopca. ona ma verne nasledovala, cestou sa stihla ešte pohádať s jedným iným psíkom / psy sa nejako radi hádajú. ale tak dala to v pohode, včítane cesty do vysokostrmého kopca, pri ktorom som si nebol istý, kedy sa zošmyknem dole. keď som bol dostatočne vysoko, sadol som si na lúku, otvoril pivo, kochal sa pohľadom na okolité rastlinstvo a usúdil, že oná fenka je celkom dobrým spoločníkom na tomto výlete, pretože k nej môžem rozprávať, a ona mi nerozumie, a ešte sa jej celkom páčilo, keď som ju škrabkal. keď začala obhrýzať okolité rastlinstvo, kus som sa vyplašil, a ponúkol som jej rohlík, ktorý s radosťou skonzumovala. ostýcham sa dávať psom jedlo, pretože všetci majitelia sa tvária, akoby to bola nejaká časovo a hmotnostne a ináč exaktne rozrátaná záležitosť a pes je jemný mechanizmus, a keď to porušíš, pes sa rozdrbe na franforce. ale tak toto bola trošken divokejšia bytosť a asi sa jej nič nestalo. dali sme celkom slušný okruh poza kosceľany, až k plotu košickej zoo. keď som sa spúšťal späť po hrubečskej ulici, ja som nabral rýchlosť, a ona sa zapálene pustila do ďalšej hádky s miestnym psom. nič, šak tam býva. ale už som ju potom nevidel. nič no, sakra zriedkavo sa mi stane, že mám nejakých spoločníkov na takýchto výletoch, ale dneska to bolo celkom okej.

a keď počuješ dážď, počuješ jeho, alebo priestor, na ktorý padá?
A keď počuješ vietor, počuješ jeho, alebo krajinu, ktorou predúva?
dážď je síce hmotný, ale jeho zvuk je spätý priamo s krajinou
nemá asi svoj vlastný zvuk, používa krajinu ako "médium"

//mi napísala jedna dievčina jak sme sa bavili o hudbe krajiny / túto vec sa snažím podchytiť už dlhšejšie. mi pri tom napadlo, dovtedy som neuvažoval o hraní na krajinu, iba o konkrétnych objektoch a obyvateľoch, ktorí v krajine hrajú. čiže možno sa už nezamotám ako pri nahrávaní piesenky, ktorá bola založená ešte na zvukoch obyvateľov krajiny - konkrétne sa jedná o zbory žiab za obcou Ladmovce, ktoré tam tu i tam v noci zvykli masovo pospevovať. ten zvuk je pecka sám o sebe, počúvam ho už odmalička keď tam som, ale bol ďaleko, a na nahrávke sa to nejako stratí, lebo zblízka to moc nepôjde nahrať - iba jednotlivé žaby, nie všetky naraz. tá akustika krajiny sa stratí. sample žiab zblízka som našiel aj na internetoch, o tom nič, bolo treba nahrať celú túto situáciu.

takže bola jedna hodina v noci, ja som počul žaby kdesi v diaľke, čo ma milo prekvapilo. zvyšok rodinky spal, ja som sa vytrepal z chaty, zobral som si nahrávatko, kľúče, svetlo, bicykel, a vybral som sa hľadať. žaby nechcú aby si ich našiel, kŕkajú za tmy. zišiel som dole k rieke, neboli tam. išiel som inde, neboli tam. išiel som smerom za zvukom, neboli tam, zvuk išiel furt odinakiaľ. po hodine bicyklovania sa kolo dediny som lokalizoval epicentrum zvuku - boli to mne neznáme bažiny pár kilákov za dedinou, kde som v živote nebol. bažiny boli odo mňa oddelené zablateným poľom a hradbou kríkov. h? h.

odparkoval som bicygeľ a pobral som sa smerom, kde som počul zvuk. pár sto metrov v blate, zadžabal som si nohy, tak okej. potom moju cestu prerušila hradba kríkov. spoza nich vychádzal môj vytúžený zvuk. keď som zapol nahrávanie, furt bol slabý. musím sa predrať cez kríky. po chvíli som zistil, že to je skôr štvornožkovanie popod kríky, parkour stajl, priamo za zvukom. keď som sa predral cez kríkmi, ocitol som sa na lúčke a za ňou už rozľahlé zatrstinované bažiny a 5+1 surround žabie kŕkanie všade okolo mňa. nádhera, najlepší flek.

mikrofonček nebol nič moc, nahrávka vyšla jak vyšla, ale bol som z toho celkom natešený. načase ísť nazad. začal som sa predierať kríkmi smerom nazad a zistil som 2 veci: v tej tme a medzi bažinami som totálne netušil, kde je nazad, a navyše som pri štvornožkovaní vytratil: kľúče, obal od diktafónu a mikrofón od neho. eh? eh. skúste hľadať tieto veci so slabučkým svetlom baterky o druhej v noci potme v bažinách, kde ste prvý raz v živote. po 10 minútach som to vzdal a začal som radšej hľadať iba cestu von. zistil som, že to je rovnako nereálna záležitosť, ako hľadanie oných kľúčov. nech som sa vybral ktorýmkoľvek smerom, čoskoro som sa dostal na nepriechodný flek, alebo na flek kde som už bol, alebo / šak to je jedno. predieranie sa medzi kríčkami ma fyzicky skrášlilo a začal som vyzerať jak mauglí brat dážďoviek. domačky, normálne som zablúdil v páse kríčkov, ktorý mohol mať na šírku tak 20 metrov, aj to možno preháňam. nie fakt, bol som triezvy a šicko. ahh. nechapem. keď som sa odtiaľ po min. polhodine vymotal, pocítil som takú úľavu, až som sa musel ísť okamžite vysrať.

ešte  10 minút cez rozdrbané zablatené pole, sadám na bicygeľ a som doma (teda ako na chate).

ráno som sa tam vybral opäť. za svetla to bolo také maličké, kríčkový pás bol drobný ako predzáhradka pre unimobunku, a ja som nerozumel, ako som tam mohol takto poblúdiť. kľúče a obal od nahrávatka som našiel viacmenej okamžite, ležali v tráve. mikrofón už nie, možno klesol pod bažiny, ladmovské žaby boli jeho posledným príspevkom do varovec prodakšns / ať ti je bažina lehká.

//ďalší postup už bol ľahšejší: žaby som trošken odhlučnil a skúsil som nájsť frekvenciu, na ktorej kŕkajú (bolo ich veľa, ale na jednej z nich najviac, tak tú som ešte viac vytiahol cez ekvalizér / nič, švindľovať sa môže) . primixoval som tam nejaké kompjútrovo generované alikvótne spevy v tejto frekvencií, dal do toho nejaké granulizéry a iné mňamky. tu to je: http://samcobratdazdoviek.bandcamp.com/track/biomasaker

//hej, a súradnice toho fleku na googlemapách: 48.401553, 21.764917

niekedy sa treba učiť. matiku, nabožko, či starostlivosť o hmyz, okej. ja som sa posledné povedzmeže 3 či 4 či tojejedno roky učil veci, o ktorých som nevedel, že sa dajú naučiť: byť extrovertom a byť introvertom.  neverili by ste, aké sú tieto obe veci zároveň užitočné a zároveň pecka. predovšetkým som najprv nebol nič z toho, nevedel som komunikovať s ľuďmi, atďatď, ale i tak som to robil. naučiť sa byť extrovertom, toť presne to čo pomôže: odrazu si pokecáš s každým a na teba sa začne lepiť všetko bizarné ľudstvo z okrajov spoločnosti a zahŕňať ťa svojimi fasciklujúco nepochopiteľnými svetmi, zároveň sa dostaneš do všetkých možných kútov spoločnosti, a ten ľudský svet zrazu bizarne spestrie, prelievajúce sa subkultúry, subsvety a duševné kombinácie. a zrazu to ako každá vec postupne omrzí a potom človek sa zrazu začne zahlbovať do vecí mimoľudských, a tým byť vyberavejší ohľadom ľudí naokolo. zahlbovať sa do sveta vlastného je vec krásna, ale vcelku nepoužiteľná - všetkých ľudí naokolo som obšťastňoval tým že som im dával cenzurovať bibliu, rozprával o panelákoch, o čiernej nad tisou a o iných nevídaných záležitostiach. samozrejme že sa nájdu ľudia, ktorí sa namotajú aj na toto, ale príliš si s nimi o tom nepokecáš, oni počúvajú a niektorí aj že "pecka a rozpravaj ďalej", ale čo keď chce človek dialóg a oné?. a potom sa človek ocitne na leto doma a zisťuje že okolo nie je nič, a odrazu je čas zahĺbiť sa a rozšíriť svoj svet o dosť viacerými smermi, než je iba čierna nad tisou, všetkého je tu veľa, postmoderna v spiritualite, algoritmizácia prírody, algoritmizácia náboženstva, rozličné špecifické témy od mravcov cez kastráciu až po simulátor párenia mačiek, veľa som čumel na také tie popularizačné videá, v jednom ujko dvadsať minút sedel v ultratajnom labáku a kecal o plutóniu a v ďalšom zase iný vysvetľoval, že všetky elektróny tvoriace internet vážia dokopy 50 gramov. takže ako leto postupovalo a končilo sa abo skončilo, mohol som sa pri ohníku na chate za kosceľanmi baviť o metalurgií, v collosseu o kolektívnom vedomí a špecializácií mravcov a včiel, v poprade s podnapitými fanúšikmi pentagramčeka vyspevovať kresťanské poprockové hity, a v bratislave-dúbravke zase hoci aj o dur-moľovej symfónií, teologickom ateizme a broskyni s veľkou vôľou do života, v brne o histórií veľkej británie uprostred napestro nafarbenej izby celej zaplnenej kusmi molitanu, v žiline o tom že na efemku omylom pustili singel kapely "živé kvety" na 33 rpm namiesto na 45 a znelo to jak richard müller // aj to zintrovertnenie nakoniec prináša zvýšenú kvalitu života, a že proč né / a vo vlaku je dzivo, čijak