fanoušek samčo a jeho dužina Muž, 136 let / Hora Svatého Šebestiána

na knocert do trnavy chcelo sa ísť stopom, ale sme sa zobudili kdesi nad brnom v chatke ukrytej na kraji lesa; zo strechy bolo vidno hustý les na jednej strane a brno na druhej strane; než sme zliezli dole, skonzumovali sme ešte točenú zmrzlinu poblíž ulice "Majdalenky" a cestoviny u azijčanov; tož na stopa sa podarilo vyraziť až kolo piatej poobede a šli sme iba dvaja. ešte som nešiel stopom na koncert na ktorom hrám, a teďkom to bolo celkom riskantné; stopa sme chytili vo chvíli keď sme to chceli vzdať a ísť vlakom, ktorým by som v trnave o polnoci; hoc ani to nie je blbý čas na začiatok koncertu;; v každom prípade, o pol desiatej som už bol na mieste, a mohlo sa začať. publikum bolo miestami hyperaktívne a hralo spolu so mnou; tož po koncerte som sa vyhrnul vonka na dvor a dal tam anplaged afterku, kde som mal azda viacej publika než na regulérnej plaged časti koncertu. jeden prišiel o barlách, ale boli prakticky uspôsobené - na jednej bol držiak na fľaškové pivo, druhá zase mala vstavanú fajku. vstupné sa zbieralo do klobúka, okrem peňazí mi darovali aj mušle. diky.

prespali sme na kraji mesta v paneláku typu P1.15 s adekvátne popraskanými panelmi, v byte spala ešte jedna dievčina ktorú som prebudil tým že som si umýval nohy. ráno sme sa prebudili, naraňajkovali sa v tesku, zo seslera som už letel het na rýchlik a v ružomberku som sa ocitol o pol siedmej. do klubu ale šeci chodia o desiatej, ešte je čas; stihol som zatiaľ prečítať knihu o rozvoji mesta Ružomberok v perspektíve budovania socialistickej spoločnosti; keď som začal, publikum hučalo a navzájom si šuškalo slová pesničiek; potom som si dal s miestnym metalistom battle, pri ktorom sa on snažil prekričať neviazanú spätnú väzbu, a po výstrahe, že toto je jediná hudba, ktorú mám prichystanú ako podmaz k hlučnému obecenstvu je totok, publikum sposlušnelo a ešte aj slaďaky som mohol hrať; po koncerte bola afterka aj s džemsešnom, prebudil som sa v ružomberskom panelaku, dali sme obed, sme šli autom na výlet potom; smer korytnica, opustené to kúpele v nízkych tatrách; celé veľké budovy pusté a v skoro nedotknutom stave; v diskosále rozhádzané elpéčky, v bočných miestnostiach staré socíkovské počítacie a účtovacie stroje; v lekárskej ambulancií rovno celý röntgenový prístroj a ešte dajake ďalšie, ktorých účel netrúfam odhadnúť; všetko tam je ukryté v malej osade; jediná živá časť je panelákové minisídlisko na konci, sídlisko oplývajúce vrúcnou atmosférou stredoslovenského vidieka; ale to už sme sa vrátili nazad dole do ružomberka.

do haly sa vstupovalo skrz vjazdovú špirálu pre motorové vozidlá, schodisko a chodbu zapratanú hlavne pneumatikami a úlomkami starých počítačových obrazoviek; po prekonaní týchto prekážok sa človek dostal k výstavke, minibaru poskladaného z hradieb fľašiek a prepraviek, a samotná sála, v ktorej sa konali koncerty. MC Žilina na úvod preniesol úvodné slovo, v ktorom vzletne naznačil, že ten kto skončí vo Vlněne, síce môže nadobudnúť dojem že je na úplnom dne existencie, ale ide o ilúziu tak klamlivú, akou je ilúzia prepychu a blahobytu pri pohľade na Vaňkovku oproti. následne spustil lenivý zadrhnutý frístajl v angličtine, pri ktorom sypal nerýmy frekvenciou dva verše za minútu, beaty mu robil DJ Vodka.

"hej, ideme na strechu", tak dobre, poďme, pripojil som sa k dvadsaťčlennej skupinke, ktorá následne zistia že vchod na galeriu pána šťovíčka je zamknutý. ale dakde sa tu musí dať dostať šakveď domačky. rozdelili sme sa na niekoľkočlenné skupinky a vnikli sme do obrovského areálu temnej nočnej fabriky; tieto jej časti už síce boli vypratané a s vybúranými oknami, avšak všetky dvere boli bohužiaľ poctivo zamurované či zamrežované. dôkladná penetrácia najskrytejších zákutí priemyselného objektu ale priniesla svoje ovocie a my sme po chvíli stáli pred vybúranou dierou do steny ktorú jedna skupinka objavila na pustom minidvore schovanom za štyrmi podchodmi. stačilo sa vyšvihnúť hore, prestrčiť sa cez širokú dieru a už sme stáli na schodisku. štyri podlažia hore, a potom výstup po rebríku, a už sme udivení liezli vonka z akejsi šachty. po troch stranách nič a po našej štvrtej strane úzka šikmá strecha. dvadsaťčlenná skupinka sa vyrojila zo šachty a sťa mačky sme po úzkom bočnom hrebeni preliezli na rozľahlejší hlavný hrebeň strechy. bol šikmý, rozľahlý, členitý a dalo sa odtiaľ preliezť po strechách azda celej vlněny. dvadsať mládežníkov si posadalo na hrebeň strechy sťa kocúry, kochalo sa výhľadom na brno a vlněnu (vlněna je obrovské mesto, ach), fľašky kolovali a všetko. skupinka prieskumníkov sa vybrala omrknúť bočný hrebeň strechy, avšak po chvíli to vzdali, lebo strecha sa pod nimi začala prepadávať. nakoniec sme sa presunuli na rovnú plošinu povedľa rozhľadňovej veže a ostali sme tam nejakú dobu, než sme zliezli dole zo strechy.

dole bolo počuť džipsypopovú kapelu; cigáni mali konkurenčný večierok v miestnosti prerobenej na diskobar aj s diskoguľou; asi siedmi zo skupinky sa votreli dnu, a než sme sa stihli aj my, zabuchli nám dvere pred nosom, a polovičku našej skupinky uzamkli v bare, potom ich naliali vodkou a vyhodili von. ja som vyliezol hore späť do sály kde sa konal fesťak a ujčo za laptopom púšťal do slučiek videá s koníkmi a i. cez prestávku som splašil skupinku desiatich ľudí ktorí prejavili záujem uvidieť strechu, tož som im urobil turistického sprievodcu. vyliezli sme hore, kukli strechu, nadchýňali sa výhľadom a šikmosťou strechy, "keby moja mamička vedela, kde som to", potom sa spustil lejak tak sme sa opäť pobrali dnu a cestou dole sme potom pozreli aj opustené priemyselné haly plné papierových roličiek na ktoré sa kedysi navíjala vlna. skladali sme z nich teleskopické rúčky s ktorými sme bojovali, robili sme si z nich extenzie prstov. babogabo poskladal dvojmetrové didžeridu a začal do neho brmkať, kiva po ňom ťukala do rytmu; skupinka v rohu likvidovala televízor hádzaním o stenu, kačena a ďalšia dzifčina si dali na hlavu ochranné mriežky z lampy, veľmi slušivé klobúky, ktoré som im lovil za pomoci teleskopickej rúčky, a následne sa spustil drsný súboj typu kendo, pri ktorom sa polámalo zopár papierových šablí.

strecha bola jaksitaksi zaujímavejšia oproti ofišl programu fesťaku, tož som splašil ešte tretiu várku ľudí (už iba päť) a dal si tretí výlet po streche, pre tentokrát už iba na jej rovnej časti, keďže tá šikmá časť navlhla po daždi a trochu sa po nej kĺzalo, a človek by sa poľahky mohol skĺznuť pár desiatok metrov dole na dlažbu; cestou dole sme ale objavili prechod do ďalšej časti vlněny, a odtiaľ ešte do ďalšej, a odrazu sa nám otvoril celý svet, najkrajšia časť brna už v zadebnenej a vypratanej forme (idú to búrať, sviňe) čakala na nás a my sme mohli pobehovať po všetkých halách, chodbách, schodiskách a strechách, až sme tam skoro zablúdili; východ bol furt iba ten jeden skrz tajnu džuru v stene. cestou sme naďabili na párik, ktorý sa snažil dostať sa hore vydvihnutím na rebrík. pomohli sme dievčine a chlapík zdrhol. dievčina bola vyparádená a na opätkoch, prechádzku po streche si užila, prestrkávanie cez dieru v stene bola väčšia sranda.

medzitým sa rozvidnelo, dídžeji na konci fesťaku hrali celkom fajne, a späť sme sa vracali nabalení teleskopickými papierovými rolkami, bezpečnostnými tabuľkami z papiera a obrovským kusom kartónu na ktorom boli vytlačené dve dievčence a jeden chlap. poslúžilo to výborne aj ako dáždnik, ňuf sed.

potom čo sme videli, že ľudí nepúšťajú ani s minerálkou, pripojili sme sa k nespočetným hlúčikom ľudí a zapojili čo najviac okolopostávajúcich do bohumilej činnosti, čiže zdieľanie alkoholických nápojov; ak nás nepustia dnu s alkoholom, naľabeme sa pred vstupom. blízkostojace dievčence nás núkali podivnými zmeskami (absinth s grenou), my sme hrdinsky miešali slivovicu, pivo a víno. môj žalúdok šiel v momente do koľen, ale ustál som to v zdraví a bez zášklbov tráviacej sústavy. po chvíli šla do koľen aj moja myseľ, a my sme mohli bez problému vstúpiť do festivalového areálu

rozdelili sme sa, ja som šiel mrknúť záviša, knieža pornofolku; páč som ešte nevychytal ani jeden jeho koncert. výzorovo kdesi medzi jaromírom nohavicom a braňom mojsejom, ale hudobne kdesi inde; maskulínny popfolk ako prirodzená opozícia bohatej brnenskej feministickej hudobnej scéne. pozerať sa na folkača v sále natrepanej 500 ľuďmi, tož kus dosť uberá z atmosféry, ale budyš, záviš hral celkom okej, a relevantné frázy (ako napr. "ty kurvooo" či "piču na čelo") namiesto neho energicky spievalo publikum.

potom som sa vytrepal von a urobil inšpekciu stánkov s jedlom, jedlo som premiešal s pivom, načo som zhliadol vystúpenie kapely "tleskač". buzzycat a mrdin znechutene odišli s tým, že skupina má nejakého nového divného speváka, ďalší mi naopak tvrdili že spevák je naopak asi jediný kto z pôvodnej zostavy ostal. viac tam i tak bolo počuť trúbky. neznam teraz. tleskačovskí nespokojňaci sedeli vonka na obrubníku, mimo areálu fesťaku, a popíjali vinčo. potom sa objavili ďalší ľudia a začali piť rum. a keď bolo deväť hodín, ja už som nevedel, stál som v autobuse emhadečky ktorý ma viezol neviem kam, a potom zrazu v šaline, až potom mi doplo kde som, vystúpil som na českej, chcel som zase jesť a vidím pred sebou KFC, ešte som tam nikdy nebol, ale teraz som tam suvenírne vošiel a popýtal si voľáky sendvič; vedľa mňa postávali ostrieľaní káefcáči ktorí si objednávali veľké kýble kuraciny v cene troch stoviek, alebo kvetnato formulovali svoje požiadavky v štýle "jedno dvojité kuracie menu stredne veľké s hranolkami, šalátom a tatarkou", kým som zliezol dole do desertu, zhltol som ešte hranolky ktoré predávali na kobližnej, chapemesa, dva týždne  som nemal peniaze a musel som šetriť na strave, v prahe som sa odnaučil jesť pomaly, a teraz odrazu si človek môže kúpiť čo chce, a musí prelustrovať všetky brnenské fastfůdy;;

v deserte som si popýtal pivo, papier a začal som čarbať; potom mi ale začala hlava odkväcovať a vravel som že už pojdem, načo evka že ňe, a pozvala ma na pivo; ja som sa pri pohľade na ďalší polliter odobral na záchod, kde zo mňa vyšla veľkolepá zmeska, hranolky, kfc, klobása aj langoš so slaninou, na jeden šup to bolo von, ja som spláchol a odrazu som bol čerstvý, svieži, veselo opitý a plný nadšenia, asi ako keď vám balón klesá a vy odhodíte záťaž, a už som mohol zase všecko

takže toľkoto k obžerstvu dnešneho sveta.