fanoušek samčo a jeho dužina Muž, 136 let / Hora Svatého Šebestiána

dajme tomu, že som si klikol na nejaký lajfstajl server alebo čo, a bol tam článok, ako rozoznať, že muž klame. no a že vraj keď muž povie, že nežiarli, tak klame, a teda je klamár. ja to vravím tiež, takže klamem, a neviem o tom? keď niečo necítim, mám veriť tomu, že to necítim, alebo klamem?

potom máš samozrejme veci z opačných protipólov, máš nejaké antropologické publikácie a určite v nich nájdeš popisy kadejakých spoločností, ktoré nepoznajú žiarlivosť, a určite nájdeš blogy o tom, ako sa bez toho žije a tak, to je v pohode, raz som našiel aj blog, ktorý popisoval, ako povzbudiť delfína k tomu, aby sa s tebou spáril, proste internet je svet pestrosti, kde akákoľvek idea bola teoreticky už odskúšaná vo forme textu, mému, diskusie, hocičoho

to, čo na internete vyzerá pestro, je v reálnom živote o dosť sploštenejšie. keď sa pýtaš ľudí, aj tých čo sú pankáči alebo inťoši, tak všetci ti odpovedajú ako lajfstajlový server. je v podstate jedno, čo cítiš ty, podstatné je, čo cítia ľudia naokolo. už je jedno, či naozaj nežiarliš alebo nie, odteraz vieš, že keď to ľuďom povieš, tak ich "ja to tak nemám" môže latentne znamenať "neverím ti, a iba sa o tom presviedčaš"

podobným spôsobom by som vás aj ja vedel presvedčiť, že vám z hlavy rastie desať chobotov. bohužiaľ, som to neurobil, takže tento argument nie je valídny.

boli sme pochovávať babičku, ktorá sa nevolala Ruženka. to, čo sa volá detstvo, zmizlo pod hladinou úplne, a už nie je.

potom nočný vlak do Prahy. cestou Putin vyhlási vojnu Ukrajine, a ja neviem zaspať. čo sa deje ďalej, neviem, lebo miznem mimo signálu na južných Čechách.

tam neoficiálne zosobášim dvojicu kamarátov, oficiálne už boli predtým

tiež sme tam dobyli hrad, to sa nezvykne v dnešnej dobe diať, dnes ich máš obvykle naservírované pod nosom

ďalej na južných Čechách sme našli ťavy a polmetrové kozliatka

počas pandémie som bol málokedy zdravotne podlomený, a tento rok som schytal všetko možné, s výnimkou samotného covidu, pomedzi to som stíhal toto

čo to je

 raz som bol na prednáške nejakého týpka z indie ktorý si vravel guru. pýtal za to asi tri stovky kaček a ja som neplatil nič, lebo som nič nemal. v tej prednáške celý čas rozprával iba o tom, čo je príčinou našich problémov - už neviem, čo to bolo, ale určo nejaká túžba, upätosť alebo tomu podobné - a ako sa toho môžeme zbaviť. pýtate sa, ako? samozrejme tak, že prídeme na jeho vorkšop, ktorý stojí pár litrov, a tam nás to naučí. aha, dobre, takže takto to funguje. z týpka vyžaroval viac biznismen vajb než guru vajb. nečakané pre každého, kto neovláda dejiny kapely The Beatles, prisammačku.

väčšinou, keď si čítaš text o tom, prečo ti nefunguje psychika, tak ti neponúkne riešenie - čím ďalej si mimo neurotypického spektra, tým máš na to menšiu šancu - a je to presne pre toto. znalosti o tom, ako sa zbaviť toxických a dysfunkčných vzorcov z detstva sú gatekeepované ľuďmi, ktorí sa tvária, že to vedia, ryžujú na tom, a ich pomoc niekedy môže byť placebo, ktoré ti zafunguje iba na tak dlho, ako mu budeš veriť. ak chceš veriť celý život, musíš soliť peniaze celý život.

ďalšia možnosť je, že na tento princíp prídeš sám, a obvykle sám seba preprogramuješ tak, aby to vyhovovalo tebe. úspešní ľudia presmerovali svoje psychopatológie tak, aby sa ich okolie voči nim nemohlo brániť. autsajderi sú tí, proti ktorých psychopatológiám sa okolie bráni. motivačné príručky neobsahujú návody "neubližuj" ale "získaj si ľudí na svoju stranu"

niekedy dávno som čítal rozhovor so slovenskou herečkou, ktorá vysvetľovala, ako miluje pozorovať život sliepok na dvore, a všimla si medzi nimi istú hierarchiu. sliepky si vzájomným oďobávaním hláv vyjadruju vzájomnú dominanciu. čím viac je nejaká sliepka oďobávaná zvyšnými, tým nižšie na spoločenskom rebríčku je, tým ošklbanejšie vyzerá, a čím je ošklbanejšia, tým viac ju môžu oďobávať.

ľudstvo funguje tak isto, akurát mechanizmy, ktorými to vykonáva, maskuje za akokoľvek abstraktné vznešené idey.