Vladenka Nová Dubnica

Everything is in the end,

Does not matter, it´s never started,

I had all the time I need,

to damage myself and it hit,

hit me from the inside,

now I just ignore the bright,

which is mirrored in your eyes,

the only place, where you cannot say lies...

So give me a break!

allow me cross you off from my list of life,

I must kick the habit, stop thinking the world of you,

just take a break.

Know, I can kiss it goodbye,

I won´t need you, I won´t cry,

I´m able to cope with it,

So hold on, wait a minute,

Just in case, longer than me,

Don´t ask why, you will see,

We really have a lot in common,

I must hurt you too and go on...

(manifest Dídímu)

Keď sa započúvaš do zvuku ticha, keď zahliadneš svetlo v tme, keď viac nedokážeš dýchať, v hlúpom svete v ktorom sme, myslíš si, že nemáš na výber už, že nie je ani jedna cesta. Vzdávaš sa. Nuž, tvoja chyba, že si prestal. Nie je totiž umenie, vzdať sa len tak bez boja, nemaj ty strach, veru nie, rany sa vždy zahoja:.......

áno,jej najvačšia túžba vždy bola a bude, aby bola rešpektovaná. Aby bola milovaná davmi,ale zároveň,aby bola v pozícii zatracovanej. Chcela sa všetkým páčiť, no robila vždy všetko preto,aby sa páčila hlavne sama sebe. Chcela všetkým pomáhať,riešiť ich problémy, no nezvládala riešiť tie svoje. Chcela,aby ju ľudia rešpektovali,no ona nerešpektovala ich. nemala záujem počúvať,ako o nej hovoria nepekné veci, no hlboko sa jej dotýkali. Bola silná navonok, no vo vnútri bola nič. Tvárila sa neoblomne,sebaisto, no bola si istá všetkým,len nie sama sebou.

Bola som hlúpa, a teraz za to platím.