VojtechSzabó Muž, 40 let / Zlín

SWING NA NAJVYŠŠEJ ÚROVNI
Django stretol Dukea ! Aj menej zasväteným sa určite vybavia dva pojmy jazzovej historie. Django Reinhardt a Duke Ellington boli hlavnými témami piatkového jazzového večera, ktorý sa konal v príjemnom prostredí Savana Cafe v Trenčíne. Z ich nevyčerpateľnej studnice skladieb a pútavosti muzikálneho prejavu bol zostavený program dvoch formácií. Trenčanom dobre známa štvorica vynikajúcich a skúsených  interpretov - Vlado Vizár, Andrej Šebo, Peter Jankech a Janko Babič - VV Jazz Q - je vo swingu ako doma. V piatkovom stretnutí reprezentovali Duke Ellingtona a jeho tvorbu v tej najlepšej podobe. Django Reinhardt je štýlovo vyhranený geniálny gitarista a najväčším a najznámejším šíriteľom gipsy swingu, jazz manouche a hot jazzu - ako sa jeho hudobnému výrazu najčastejšie hovorí. Oddanosť hudbe, ale aj obdiv Djangovej osobnosti preukazujú dvaja gitaristi zo Zlína - Jan Janík a Jan Včelař. Nielen že hrajú na dobových gitarách a snímačoch éry Djanga, ale poznajú dokonale jeho tvorbu a naštudovali jeho spôsob gitarovej hry. Bolo treba len posilniť rytmiku - Andrej Šebo a Janko Babič si nemuseli ani presadnúť - a výsledkom je fungujúca kapela
nezvyčajného zvuku a výrazu - Groupe Swing des Gitans Blancs, okrem iného potvrdzujúca kultúrnu spoluprácu Trenčianskeho a Zlínskeho samosprávneho kraja. Vyznávači jazzu si vychutnali v plnej miere interpretačné umenie skvelých hudobníkov, pričom mohli porovnať rozdielnosť štýlu a hudobného výrazu oboch velikánov jazzu. Django i Duke by sa určite potešili takejto udalosti. Prinajmenšom tak, ako odchádzali návštevníci nadšení hudobným zážitkom v príjemnom prostredí možno budúceho jazzového klubu. Trenčianska jazzová spoločnosť chystá v priestoroch Savana Café ďalšie hudobné podujatia. Aj zahraničných návštevníkov - zo Spojených štátov amerických a z Holandska - milo prekvapila skutočnosť, že sa vTrenčíne hrá jazz na takej skvelej úrovni a že mohli byť pri tom, keď Django stretol Dukea.

Proč Zlín láká špičkového akordeonistu ze Slovenska?

Kapela s mezinárodním složením Gitans Blancs, sice hraje žánr s letitou minulostí, jak jste se už před nějakou dobou mohli dočíst v rozhovoru s leadrem kapely Honzou Janíkem, ale jedná se o styl v našich končinách neznámý - je to svižný a kreativní gypsy swing původem z Francie. Hrají v sestavě Jan Janík - sólová kytara, Jan Včelař - kytara, Vojtěch Szabó - akordeon, Ján Babič - bicí, Andrej Šebo - kontrabas. Věřte, že ani vám, kteří nejste nakloněni instrumentálním seskupením, by tentokrát vokalista nescházel. Každý z hudebníků je individualitou, jak si můžete ověřit v lednu v Zelenáčově šopě ve Zlíně. Už na první pohled Vás zaujme exotický vzhled mladíka, o kterém jeho kolegové tvrdí, že je bez nadsázky absolutní akordeonová špička. Vojtěch Szabó na akordeon hraje už od šesti let, vystudoval Bratislavskou konzervatoř a živí se jako jazzový pianista. O tom, že je to bezesporu zajímavý člověk, vypovídá i následující rozhovor.

Vy jste původem Maďar, je to tak? Zajímají mě Vaše hudební počiny spjaté s rodnou zemí, s Vaší kulturou.
Môj otec je Maďar a mama Slovenka. Ja mám slovenskú národnosť aj keď moje priezvisko je pôvodom maďarské. Žijem na Slovensku v meste Nové Zámky, kde je maďarský folklór pre ľudí a muzikantov veľmi pocitovo a produktívne emočný. Aj keď sa viac cítim byť  Maďarom ako Slovákom nikdy som neinklinoval a nezaujímal sa o folklór či národnú hudbu Slovákov a Maďarov.
Maďarská hudba je hodně temperamentní, což je vlastně i muzika, kterou děláte s Gitans Blancs. Ta má kořeny zase ve Francii. Je to ten pravý důvod proč Vás právě tento hudební žánr baví?
Áno súhlasím! Môj tajný sen bol aspoň raz si zahrať swing manouche s muzikantmi čo vedia o čo ide a hrajú daný žáner správne. Teraz sa mi naskytla šanca splniť si sen s kapelou Gitans Blancs, ktorú považujem za vynikajúcu. Sú to pre mňa ľudia, ktorý produkujú temperemantnú muziku a zaslúžia si i moju prítomnosť. Splnili mi môj sen. Takže jasné, že ma to baví. (smiech)
Jak jste se dostal ke zmíněné kapele?
Minulý rok som podal inzerát na jednu jazzovú webovú stránku, že hladám gitaristu do kvinteta muziky Astora Piazzollu a Djanga Reinhardta. Uviedol som, že ide o kvinteto s takýmto obsadením: akordeon, husle, klavír, gitara a kontrabas. Zavolal mi asi o pár dní
od podania inzerátu Jan Janík a informoval sa. No a asi po piatich minútach telefónneho dialógu sa ma Janko spýtal či by som nechcel ja spolupracovať s nimi. Vymenili sme si maily a asi po troch - štyroch mesiacoch som sa rozhodol, že týchto skvelých ľudí musím spoznať, tak som ich išiel navštíviť do Zlína. Urobili sme skúšku v triu (Jan Janík, Jan Včelař, Vojtech Szabó) a boli sme nadšení. Označili ma za fenomenálneho akordeonistu a asi o mesiac sa ma spýtal Jan Janík či by som sa nechcel stať stálym členom tejto kapely. Pravdaže som neodmietol.
Nehrajete tradiční jazz, swing - jak si na vás (na kapelu) zvyká publikum?

Nemám zatiaľ skúsenosti s publikom pri tejto kapele, ale dúfam, že tieto skúsenosti s tuto kapelu nadobudnem. Moji známi a ľudia, ktorým som o Gitans Blancs hovoril, mali na žáner tejto hudby veľmi pozitívny názor i vzťah. Nepoznám hudobníkov na Slovensku či v Česku, ktorý by sa venovali tejto hudbe, takže sme jedni z mála.
To, že nejste zcela neznámým hudebníkem především na slovenské scéně předpokládám bylo kapele ku prospěchu. Je to tak?
Nepovažujem sa za známeho hudobníka a to už vôbec nie za mediálne známeho. Som známy v určitých muzikantských kruhoch, kde si ma ľudia vážia a považujú ma hlavne za skromného a šikovného muzikanta.
Vy jste profesionálním hudebníkem. Je dnes těžké být povoláním umělec?
V mojom živote som nestretol nič ťažšieho ako je sa uplatniť na takom pracovnom i muzikantskom mieste, aby som bol duševne spokojný. Veľa dobrých muzikantov je nezamestnaných a čakajúcich na pracovnú pozíciu. Dovolím si povedať, že ďakujem svojim rodičom a svojmu pedagógovy konzervatória, ktorí ma správne usmerňovali a ukázali mi tú reálnu cestu sa stať váženým človekom a postarali sa o to, aby som mal tú
najkrajšiu prácu na svete.
Máte nějaké hudební vzory?

Mojim najvačším vzorom je Astor Piazzolla. Bol to skladaťeľ a interpret argentínskeho tanga s prvkami klasickej hudby a jazzu. Mám k nemu veľmi silný citový vzťah a sem tam sa mi už stalo, ze pri pomalých lyrických častiach skladby mi Piazzolla dokázal vyroniť slzu z očí.( smiech) Máme v pláne s Gitans Blancs interpretovať i Piazzollu. Ak sa to tak stane
budem ešte šťastnejší ako som. Za ostatné vzory považujem Richarda Galliana a Ludovica Beiera.
Jak jste se dostal k hudbě?
Na akordeóne hrám od šiestich rokov. Chodil so na ZUŠ v Nových Zámkoch kde ma v podstate nenaučili nič. Mám veľmi zlé skúsenosti s touto školou a hlavne s učiteľkou tejto ZUŠ-ky. Začal som hrať na vyššej úrovni až na Konzervatóriu v Bratislave, kde ma dala do poriadku od sedenia pri nástroji, držania celého hracieho aparátu a ďaľších dôležitých atribútov profesorka Naďa Varínska.
Na jakou spolupráci rád vzpomínáte?
Moja najväčšia a najzmyselnejšia spolupráca bola práve s mojou profesorkou, ktorá mi dala neopísateľne veľa. Naučila ma rôzne techniky hry a správnu zvukovosť nástroja. Spravila zo mňa človeka, ktorý vie o čom je hudobný život, ako sa má správať seriózny človek, čo je dôležité a čo je nevyhnutné k správnemu životu. Viedla ma ku každému žánru hudby i keď som študoval klasickú hudbu. Veľmi si ju vážim a ona vie, že je moja druhá mama.
Máte třeba i skladatelské ambice?
Ano mám a aj sa chystám písať pre Gitans Glancs.
Plánujete s kapelou desku? Nebo plánujete svou vlastní desku?
Mám toho na pláne veľa. S kapelou plánujeme CD a aj dokument o nás.
Slyšela jsem, že uvažujete o změně bydliště. Láká Vás Česká republika, nebo chcete být blízko jádru kapely, které je ze Zlína?
Ano rysuje sa mi tam zamestnanie, za ktorým v blízkej budúcnosti vycestujem. Chcel by som v Zlíne ostať aj žiť ak všetko vyjde podľa mojich predstáv a pravdaže veľkú rolu zohráva v mojom rozhodnutí kapela Gitans Blancs. Myslím, že by sme mali viac času na skúšky a naše profesionálne aktivity.
Akordeon není na koordinaci jednoduchý nástroj. Měl jste někdy chvíle, kdy jste si říkal "Proč nehraju na jednodušší, nebo pro děvčata atraktivnější nástroj" ?
Táto veta u mňa nikdy nepadla. S týmto nástrojom som maximálne spokojný a vedomý jeho širokých interpretačných možností. Jazzových akordeonistov je na Slovensku veľmi málo, ani jedného v podstate nepoznám. Obyčajný ľudia tento nástroj zaraďujú medzi folklórne hudobné nástroje. Ja s týmto názorom nesúhlasím a aj preto som sa rozhodol
venovať jazzovej hudbe, nakoľko ma stále inšpirovali francúzkí, talianskí i argentínski interpreti. Čo sa týka dievčat, nezaujímajú ma v súčastnosti žiadne, pretože som spoznal jedno skvelé dievča, ktoré som možno ˝zbalil˝ aj na akordeón a viem, že je to moja životná láska, s ktorou mám v pláne sa odsťahovať do Zlína.
Děkuji za rozhovor!!
Neni zač  )))