ešte s nami hraje aj Tony:::::::
Své vyviň jednou ze mraků už čelo,
v dřímotě strážce. V měchatých věžech již
zvonky sezvání na zory, k horám se
už kosy kradnou
Žel, smutek dlouhý umoří život náš.
Ač tichý, předce břehy tok vyrývá.
Truchlotou žrána s skaliny v propasti
vrhla se Saffo
Často nám obzor zamezí mračen tma,
vázne dech; noční přirazí tu půlka.
Toulavá mračna, proboříc pablesky,
dech v prsa vrací.
Jun prináša vytúžené leto, rozmaznáva najdlhšími dňami, najkrajšími nôckami, pridáva šťavu prvých zrelých červených plodov (jahody, čerešne). Známa pranostika vraví: Jún vonia dažďom.
Ale Jun je nielen tanec, ale aj všakovaké nitky v polici tesne pred zošitím do party/ozdobnej čelenky/ nevesty.
Ťažko sa vyjadrovať, keď to uchopiteľné finálnej podobe šteklí pazuchy.
Nachádzame sa na medzistupni zabudnutia bezobsažnej postmoderny a vykonaním základných operácií natretia krajca chleba čerstvou nocou a posypaním hviezdami sĺnk dňa na strávenie, hviezdami
tak stále udivujúcimi.
.Raz keď zase niečo sme pokazily, som si povedal, nevadí. Máme nič a z neho búcha nič nič, dačo dačo a zas pik pik a potom jaj au. Jedným slovom plač na začiatku nového je závďakou.
Keď hudba je pekná, tak je pekná. K pokroku vedie i balast cesty.
JUN neexistuje istotou a špekuláciou, možno ukájaním sa v zmysle hľadania, ale
čo je to zas oproti Paz mech aliby 2 v spriaznených.
Už len čakať harmóniu v prirodzenom rytme a
večer pospomínať deň už aký hocaký bol.