www.kotucedm.sk myspace.com/kotucedm
Kotúč č. 1 - Gazda: bublavá basa (tzv. „Bublanina“), ktorú sa ešte stále nenaučil zapájať; krivý spev; krivý kábel; neexistujúci mikrofón; poeta ductus
Kotúč č. 2 - Grajciar: dva Gib(s)ony – aj keď jeden je vlastne Epiphone, a vraj i napriek tomu, že vyzerajú rovnako, melódie vyludzujú rôzne; Futurama, ktorá znie aj tak najlepšie; krivé sóla; midliky-šmidliky; opičí škrek
Kotúč č. 3 - Grošák: krivé bicie; nielen srdcová arytmia; každú chvíľu nové okuliare; prepotené trenírky; operný spev; úhlavný nepriateľ metronóm; poeta natus
Dve indivíduá - Dildo Pyžamko a Valentín Frcguma - dlho snívali o tom, že založia kapelku, v ktorej by mohli spolu chodiť na pivko a kofolku. Obidvaja mali podobný hudobný vkus a podobne chorý zmysel pre humor. Taktiež už mali aké také skúsenosti z pôsobenia v predošlých kapelách (Dildo – mimo iných Alice Cooper Revival, Valentín - Donkey Tea, Lord Alex).
Po prvýkrát hrali spolu 17. novembra 2005 v garáži pod Prístavným mostom, v ktorej vládla kapela Fever. Dildo sem dotrepal svoje staré Amatky a Valentín trápnu elektrickú gitaru. Hudobne si veľmi dobre sadli a prvý repertoár sa začal formovať. Na začiatku ešte hrali prevzaté veci od Zóny A či Visacieho zámku, no onedlho začali pomaly vznikať ich vlastné piesne. Kresla ideologického vedúceho, najmä pri presadzovaní hudobných nápadov, sa veľmi rýchlo ujal Valentín.
Valentín kedysi hrával v kapele, ktorá sa vyznačovala tým, že v nej nikto nevedel poriadne hrať. Jeden debilko, ktorý tu spočiatku figuroval, vymyslel názov PROJECT - THE TRAGEDY OF DEAD VIRGIN´S CUNT. Zakrátko však odišiel, načo sa meno skrátilo na PROJEKT. V tejto kapele vzniklo zo desať nápadov, ktorých fundamenty boli nehanebne prebraté a zneužité pri vzniku piesní Kotúčov DM. Práve v Kotúčoch mohli naplno vyznieť Valentínove fenomenálne aranžérske schopnosti. Z fragmentov, ale už aj celkom hotových piesní, poskladal nové, ešte lepšie. No a keďže bol z novej kapely patrične nadržaný, jedného pekného rána si len tak z pasie vyškrabal medzi ľavým palcom a ukazovákom na nohe ďalšie hity, ktorých autorstvo mu dodnes nikto nemôže odoprieť. Vďaka takémuto autorské práva nerešpektujúcemu postupu mohli Kotúče zhruba poldruha roka po sformovaní poskladať rozsiahly koncertný repertoár, pozostávajúci z asi 11 vlastných vecí.
Dildo Pyžamko prišiel čoskoro s unikátnym názvom Kotúče DM, čo sa aj hneď bez dlhého otáľania ujalo. Otázkou ostávalo, aký štýl budú vlastne hrať. Valentín chcel plodiť komplikované, premyslené a avantgardné veci v štýle Dead Kennedys. Svoj štýl teda pomenovali „progresívny punk“. Tento jedinečný terminus technikus mal naznačovať, že kapela nehrá ten otrepaný, klasický punk s troma akordmi, ale minimálne so štyrmi, a pod vplyvom progresívnych kapiel ako Fermata či Collegium Musicum. Nakoniec sa však podarilo uskutočniť len prvú časť predošlej vety... Takisto sa chlapcom páčilo spojenie dvoch v podstate neskĺbiteľných pojmov. Keď sa totiž zrodil punk, jednou z vecí, proti ktorým sa protestovalo, bola vtedajšia takzvaná progresívna hudobná scéna, ktorá sa stávala čoraz umeleckejšou a nudnejšou. Kapely ako Pink Floyd a Genesis robili piesne minimálne 20 minút dlhé, a punk vrátil minutáž späť do únosnej miery.
Spočiatku chcel mať Valentín texty iba seriózneho charakteru (o láske a tak), lenže Dildo mu to veľmi rýchlo zatrhol. Preto je väčšina textov ladená jemne humoristickým tónom. Samozrejme, že medzi Valentínom a Dildom boli na začiatku aj šarvátky, keďže Valentín so svojou autokratickou povahou veľmi rád terorizoval okolie. V takýchto situáciách Dildo hromadne a demonštratívne zo skúšobne odchádzal, no nakoniec sa hladina hormónov vždy ustálila a všetko bežalo tak ako predtým.
Bez tretieho člena však mohli hrať akurát takú hudbu ako Modern Talking. Chýbal niekto, kto by dôstojne obsadil post gitaristu. Valentína to už nebavilo, a okrem toho aj tak nevedel hrať na gitaru tak, ako by si to predstavoval. Preto bolo jasné, že po príchode ďalšieho člena presedlá na basu. Rozmýšľali o dvoch adeptoch. Prvým bol gróf Juraj K., člen alko-ska-punkovej Pandany, ktorý voľakedy hrával s Valentínom v Projekte. Veľmi rýchlo si však obaja Kotúčiari uvedomili, že Juro by dvom extrovertom so svojou zbabelou a vyhýbavou povahou iba prekážal a brzdil (mladý) rozlet kapely. Chcelo to niekoho, kto by dobre zapadol medzi oba zvery. Valentínovi bolo okrem toho jasné, že Juro nebude vôbec schopný zahrať piesne čo i len približne tak, ako by si to vyžadovala úroveň kapely. Aby však nebol smutný, aspoň o ňom Kotúče zložili pesničku s názvom Logika nepustí.
Valentín a Dildo sa teda rozhodli skúsiť druhého potenciálneho kandidáta - Pukyho. Ten nahradil Valentína v Lord Alexe a okrem toho hral v Mladých rozletoch. Valentín sa preto obával, že nebude mať na Kotúče dosť času. Puky však prišiel na skúšku, skladby sa mu páčili a čas na kapelu si napokon našiel. Takto už mohli robiť bordel v trojke. A keď si Valentín od jednej devy kúpil basgitaru, tak z nich konečne bola fungujúca kapela.
Niekedy v tomto období objavil Dildo Pyžamko v istom nemenovanom supermarkete tri nechutné produkty z dielne bratislavského výrobcu samoserov Stein - výberové osmičkové pivá, ktoré niesli honosné mená Gazda, Grošák a Grajciar. I skrsla mu v hlave myšlienka, že sa podľa týchto exkluzívnych výrobkov nazvú členovia kapely. Valentín dostal umelecké meno Gazda, keďže bol akýmsi kvázi-lídrom kapely a v podstate nemenovaným diktátorom. Dildo si vybral prívlastok Grošák, pretože hral ako starý kôň. Bez toho, aby sa k tomu mohol akokoľvek vyjadriť, prischol novému prišelcovi pseudonym Grajciar. Bolo to kvôli tomu, že bol vlastne kúpený za deravý groš. Vymyslel sa aj koncertný bojový pokrik pre fanúšikov: „Kotúče, do púče!“ Grajciar neskôr prišiel s alternatívnymi aliasmi pre členov kapely, podľa vzoru Visacieho zámku: Kotúč č. 1 pre Gazdu, Kotúč č. 2 pre Grajciara a Kotúč č. 3 pre Grošáka.
Príchod Grajciara znamenal ideálne doplnenie kapely o tmeliaci prvok medzi oboma egomaniakmi, ktorí sa často hádali a bolo ich treba upokojovať. Často krčil nosom nad ich výlevmi, pri ktorých blúzniac s rozžiarenými očkami ospevovali Deža Ursinyho, alebo kapely ako Collegium Musicum, Fermata či Lojzo. Sám totiž počúval iba tri kapely - Slobodnú Európu, Davovú psychózu a Könflikt. Hudba, ktorú hrali v Kotúčoch, sa mu však páčila. Jeho krivé gitarové sóla ideálne dopĺňali nepresné Grošákove bicie (ktorý dostal tiež prezývku Kapitán Drevená noha) a Gazdov falošný spev. Grajciar v tejto kapele objavil nový rozmer svojho gitarového hrania - začal sa učiť sólovať, čo doteraz ešte v žiadnej kapele nerobil. Preto, lebo mu to nikto nedovolil. No keďže v Kotúčoch bol jediným gitaristom, musel, či chcel či nie, sólovať.
Na garáž pod Prístavným mostom má najmä Grajciar neblahé spomienky. S príchodom leta zavládli v garáži s asfaltovou strechou neľudské púštne teploty, kvôli čomu sa nechávali dvere otvorené. Svetlo však po večeroch lákalo dnu komárov, ktorých bolo v prístave neúrekom. Grajciara „kamaráti“ postavili vždy do dverí, aby cicajúce beštie lietali len naňho. Občas teda pri hraní gitara vypadla, keď sa ich snažil na svojom tele zabíjať. Nakoniec Kotúče DM z garáže skupina Fever vyhodila - obidve kapely chceli viac skúšať, a chudákom metalistom to už vraj zasahovalo do edičného plánu.
Posledným hudobným počinom v garáži bolo zhudobnenie štvorpiesňového libreta alternatívneho muzikálu, ktorý bol uvedený v septembri 2006 v Banskej Bystrici v rámci festivalu Intim Blok a niesol názov Návrat strateného syna. V muzikáli zažiaril ako hlavná hviezda Grošák. Zosobňoval hipisáka triediaceho odpad, ktorý nechce chodiť s dievčaťom, ktorého rodičia sú obyčajní konzumenti, tráviaci svoj voľný čas v nákupných strediskách a hypermarketoch. Gazda sa zaskvel ako otec dievčaťa - totálny sedlák. Táto rola mu z duše vyhovovala. Na konci muzikálu prišlo nečakané a dramatické rozuzlenie, v ktorom sa „stratený syn“ pretransformuje na klasického podradného konzumenta a zapadne tak do rodiny svojej vyvolenej. Skrátka happy end. Muzikál mal veľký úspech - ľudia prišli, tlieskali. Premiére muzikálu predchádzal týždeň nekonečných skúšok, ktorých organizáciou sa ujal rodený líder Valentín. Pri tejto príležitosti spoznali a medzi seba prijali budúcu speváčku, ktorú pomenovali Griotka.
Od septembra 2006 si kapela našla novú skúšobňu v Istrocheme, kde hrali okrem iných aj Lord Alex. Valentín sa tak opäť vrátil ku svojim koreňom. Usilovne začali skúšať a pripravovať sa na koncertovanie. Prvá možnosť odohrať viac koncertov za sebou prišla na jar 2007.
Pokračovanie: viz. sekcia koncerty...