Podobné kapely
Podobnost se určuje podle počtu společných fanoušků.
Pathetic hypermarket band alternative-folk / Bratislava
Členové skupiny
Kontakty a odkazy
Dodatečné info
Bio a historie
Pro-log
V útulnom prostredí drevenej krčmičky u Ema nedbanlivo zahádzanej betónom stoja za mikrofónmi členovia podkultovej kántri kapely My za to nemôžeme. Píše sa rok 2003, je jar. V hľadisku sa usádza zatiaľ neznámy terajší kapelník a znaleckým okom sa díva na proporcie hudobníkov. Vidí tam muža. Vyradí ho a takisto vyradí aj osobu, ktorá k nemu podľa zlovestných pohľadov patrí. Ostávajú speváčka a basgitaristka. Obe jednohlasne prijaté do novej kapely, aj keď zatiaľ neoslovené. Kapelníkovmu bystrému oku uniklo, že obe predvádzajúce ženy si hneď a zaraz, skrátene hneďas povšimli prišelca, ktorý akoby im z metalového hniezda vypadol. Výrazne totiž vyčnieval z davu fanúšikov (menovite Tlstý Arpád a Papuľa Joži) predstieraním, že je jeho súčasťou. Budúci kapelník si práve v tej chvíli uvedomil, že potrebuje viac než dobrých hudobníkov, pretože menej je niekedy viac.
2003
V júli a v auguste koncertuje nová trojica prevažne po opustených mestských kútoch, bránach a nábrežiach. Všímajú si ju pouliční hltači ohňa, predavači kožených remencov, žongléri, bezdomovci, metalisti, študenti a mafiáni. Trojica natoľko podľahne nepodloženým chválam, až sa rozhodne vstúpiť do nahrávacieho štúdia a vyprodukovať 12 minút vlastnej tvorby. Priamo v štúdiu sa trio rozrastie na kvarteto. Novým členom kapely je vlastný syn zvukového režiséra a ujíma sa celej skupiny hudobných nástrojov zvaných perkusie. V týchto dňoch sa udatná družina začne označovať neskôr tak povestným názvom.
Úspech nahrávky je prekvapivý. Všetci členovia o niekoľko centimetrov podrastú a pustia sa v rôznych kombináciách do húževnatého koncertovania. Po opadnutí prvej vlny eufórie sa kapela po druhýkrát zatvára v priestoroch nahrávacieho štúdia a pridáva k pôvodným piatim piesňam ďalších päť. Na svete je LP demo s názvom Touto cestou kráčal Ybaboch a spolu s bohapustým rozširovaním tohto diela vzniká nový umelecko-filozofický smer zvaný Patetizmus. Rady jeho stúpencov a rady fanúšikov PhB sa nerovnakým premenlivým tempom rýchlo rozrastajú.
2004
V decembri, po lete nabitom koncertami na pódiách pod slnkom i pod zemou, z kapely odchádza akordeonistka a basgitaristka Katka. Pozostalí členovia však neváhajú a rozhadzujú siete, do ktorých sa onedlho chytia Stano a Soňa. Navyše, z pekusionistu Juliána sa pozvoľne stáva aj bubeník. Zvuk kapely sa utešene rozkošatí a z jara 2005 už smelo valcuje verných i neverných poslucháčov, a tiež, neraz úspešne, členov výberových komisií na letné festivaly.
2005
Na jeseň roku sa kapela opäť odhodláva vstúpiť do štúdia a šplechnúť daľšiu patetickú škvnu na čistú stránku kroniky folkovej alternatívy. V októbri však skupinu opúšťa akordeonistka Soňa, no na jej miesto sa zanedlho vracia Katka a pätica pokračuje v presekávaní si svojej cestičky hudobným krovím.
2006
Do skúšobne hrdo vešiame ocenenie Laureát Lodenice. Keďže sa osoby a obsadenie ustálili, obmenili sme čiastočne aspoň inventár, ako nástojový, tak i technický. Ustálil sa i zasadací poriadok na pódiu a v aute. Oboje sú nám už sem-tam
tesné, čo však utužuje kapelný kolektív podobne ako popíjanie kakaa z jednej krabice. Nové skladby nechávame postáť v teple koncertov a číhame na okamih, kedy budú zrelé na nahrávanie.
Na záver snáď niekoľko prianí do budúcnosti: Nech opustené mestské kúty, brány a nábrežia nevymrú. Nech vydavateľstvá šetria na dojných kravách a nie na otáznikoch. Nech Patetizmus navždy zvíťazí!
