Sme voľné štúdiovo-hudobné združenie. To znamená, že nemáme stály a stabilný počet hudobníkov, ale sme otvorení každému zaujímavému a nejak výraznému talentu. Možno aj práve Ty si to, kto bude raz s nami.
Takže sa meníme. Jediný zostávam ja ako formant skupiny, aby z toho nevznikol právny chaos, lebo potom by ktokoľvek, kto s nami hral, mohol si začať vydávať pod naším názvom. teda musím to byť ja Milan Laurinec + iný, iní (alebo len ja)!
To zanmená, že menia sa ľudia, menia sa aj štýly, stále sme vo vývoji. Hlavne PsychoDeLíza, ale kľudne aj rock, recesia, art rock ...
Uvidíme - opočujeme viac ako opoľudia.
Rokomarg - názov vznikol skomolením názvov japonských výrobcov syntetizátorov, ktoré som chcel používať a v podstate som aj používal a to: Roland, Yamaha a Korg. Preto sa nepíše ako Rockomarg, ale len Rokomarg. Súčasne to má evokovať hlavne elektronickú hudbu a dá sa povedať aj prvky rockovej hudby. Hlavne však som mal záujem vytvoriť pokračovateľov hudby, ktorú nám komunisti zakazovali a to predovšetkým psychedélia stelesnená hlavne super kapelou Pink Floyd. Prijal som jej filozofiu hudby. Vlasáč premenoval na PsychoDeLíza. To sa vtedy písal rok:
2000 - niekedy v marci (v rodisku Rokomargu - v Novej Dubnici) som sa definitívne rozhodol, že nebudem ako Jean Michel Jarre, nemám na to techniku, určite ani takú techniku hry a tak som sa rozhodol, že nebudem sám - a výlučne nie inštrumentalista, iba občasne - ale prijmem speváka. Spoznal som sa s perfektným Romanom Horváthom. Dokázal do niekedy absolútne abstraktnej zmesi zvukov syntetizátorov, zdanlivej arytmičnosti, dokázal moju hudbu priviesť na Zem a spraviť ju viac počúvateľnejšiu. V tom čase sa objavil aj druhý hráč na syntetizátor Rado Palacka. Po krátkom čase sa pridal spevák Edo Štencl, s ktorým som mal problém. Musel som ho pred spievaním naliať slivovicou, lebo toto nebol jeho štýl. Hlasovo a cítením bol úplný Paľo Habera. Ešte v tom čase sa objavila speváčka v Úprimne Danka Križanová a Andrea Pirošíková v skladbách Svet je náruč a Balada jednej noci. Neviem ako, ale odrazu sa pridal na chvíľu gitarista Braňo Ondrík a po nejakom krátkom čase priateľstvo s Petrom Múčkom - "Vlasáčom". To som netušil, že sa objaví neskôr v niektorých mojich hudobných projektoch... Za jeden rok som s nimi nahral 4 CD, každé o dĺžke cca 70 minút, teda za jeden rok sa vyrobilo cca 280-300 minút, teda cca 5 hodín hudby! CD mali názvy: The Littlest Hits, Ešte menšie Littlest Hits, Rokopsychóza, Megamix recesie Po sklamaniach s médiami sme ostali len pre štúdio a internet ako veľmi originálna a zaujímavá skupina odmietaná všetkými médiami. I keď sa objavili výnimky ako vtedajšie Hviezda FM rádio, vtedajšie OK rádio a podobne.
Počas týchto rokov pribudli do nášho arzenálu okrem výraznej postavy Vlasáča, gitarista Robo Ruman (z matky Guráž), mladá nadaná speváčka Terka Omelková a veľmi zaujímavá prvá semifinalistka Super Star - Simona Brezanová v spoločnej skladbe We Have Power (ako speváčka a textárka).
Od roku 2005 sme začali tvoriť a nahrávať výlučne v Trenčíne.