Podobné kapely
Podobnost se určuje podle počtu společných fanoušků.
Slobodná Európa rock'n'roll-punk / Bratislava
Playlist kapely
-
Stredná trieda (Štvorka)Nezařazeno
-
Vesmír (Štvorka)Nezařazeno
-
Moderný svet (Štvorka)Nezařazeno
-
Do tla (Štvorka)Nezařazeno
Členové skupiny
Kontakty a odkazy
Dodatečné info
|
Členovia |
Whisky - vocal |
|
|
|
|
Rodné mesto |
Bratislava, Slovakia |
|
|
|
|
Hlavný manažér |
Roman Fecko |
|
|
|
|
Vplyvy |
Najväčší vplyv má na nás život. |
|
|
|
|
Aktuálna poloha |
Bratislava |
|
|
|
Kontaktné informácie
|
Webstránka |
http://www.slobodnaeuropa.sk |
|
|
|
|
Kontakt pre médiá |
Roman Fecko |
|
|
|
|
Rezervovací agent |
Roman Fecko |
VIDEO:
KAPITALIZMUS
PES
RELATÍVNY POKOJ
PODVOD
DRY 69'
TÚLAŤ SA ULICAMI live in Randal Club 2007 (cover Živé Kvety,hosť Lucia Pussi)
SWEET JANE live Randal Club 2007(cover Velvet Underground)
PAKÁREŇ live in Randal Club 2007
Pakáreň 2 (original videoklip1991)
Youtube Video LeHABVnhm6o
Rozhovor s Whiskym z časopisu týždeň
Je koniec augusta, Asi ste hrali na veľa festivaloch. Koľko ich bolo toto leto?
23.
23 koncertov?
23 festivalov plus 34 samostatných koncertov od februára do októbra.
To znamená, že niektoré dni aj dva - tri festivaly?
Minulý víkend sme mali napríklad dva "dvojáky". V piatok dva koncerty, aj v sobotu. A ďalší týždeň zase "dvoják".
Prečo vás – podľa teba – volajú na toľko festivalov?
Neviem, asi nás tam chcú.
Vašu hudbu pritom len málokedy počuť v rádiu. A v podstate nemáte nové pesničky...
V rádiách, teda snáď okrem rádia FM, dnes počuť máločo, čo sa hrá na dobrých festivaloch. Najnavštevovanejšie sú pritom tie festivaly, kde sa hrá hudba, ktorá nie je bežne hraná v komerčnom rádiu. Našťastie. Myslím si, že je taká doba, že pretlak
stupidity v hlavných masmédiách vytvoril pre to veľmi dobrú pôdu, pretože sa začína vyčleňovať čoraz väčšia skupina ľudí, ktorým sú tie sračky, čo chŕli televízia a komerčné rádiá, odporné. Dnes pre dobrú kapelu nie je podstatné, aby ju hrali
mainstreamové rádiá. Ja osobne by som bol napríklad nerád, keby nás hrali nejaké stupídne rádiá popri kapelách ako No name, asi by som sa za to hanbil. Okrem toho dnes si ľudia môžu nájsť na myspace, youtube, bandzone.cz a podobných stránkach čo chcú.
Odráža sa to aj na tom, že začína chodiť v zásade dvakrát toľko ľudí na naše koncerty.
Fakt chodí viac ľudí ako povedzme pred piatimi rokmi?
Áno.
Teraz vyšla reedícia Unavených a zničených, druhej platne Slobodnej Európy. Ako sa ti to dnes počúva?
Ja si to veľmi nepúšťam. Veď každý víkend to hrám na koncertoch. Asi tak raz za rok ma ovládne taká melanchólia, že si pustím nejakú našu dosku. Ale túto platňu mám rád. Prvú platňu Pakáreň veľa ľudí berie a aj pesničky, ktoré sú na nej, sú väčšinou v
pohode, ale ja si Pakáreň nemôžem pustiť, pretože je tam zlý zvuk a ešte je tam nevyspievaný spev. A sú tam aj pesničky, ktoré by som dnes nespieval.
Napríklad?
Napríklad Apatia, tú by som teraz nespieval, pretože už mi nie je zo všetkého zle.
Unavení a zničení - to bolo ťažké obdobie...
Ťažké, ale krásne.
V čom bolo ťažké?
Tá platňa vznikala na dvakrát. Štyri pesničky (Podvod, Unavený a zničený, Dry ´69 a Deti a heroín) boli nahraté už v roku 1992, ostatné v roku 1994. Bolo to dosť divoké obdobie. Mali sme šialený termín, pretože v štúdiu Ebony mali iba deväť dní voľna.
Potom to bolo zase obsadené na pol roka dopredu a my sme to museli za ten čas nahrať aj zmixovať. A kapela bola v stave silnej drogovej závislosti...
Koncertovali ste vtedy často?
Áno, ale nie tak, ako teraz. Niektoré pesničky, ktoré sú na tej platni, sa skúšali až v štúdiu. Prvý deň nahrávania, sme sa stretli v štúdiu, doniesli sme si tam aparát, nazvučili sme ho a vedeli sme, že musíme strašne rýchlo nahrávať, pretože nemáme čas.
Tak sme sa tam nejako poschádzali ale Braňa Alexa nebolo. Nádejali sme sa, že iba mešká, vtedy neboli mobily, tak sa tam bubeník rozložil, Sveťo si naladil gitaru a potom sme ešte chvíľu kamuflovali, že sa rozkladáme a potom už hovorí zvukár Ivan Minárik:
„Chalani, poďme nahrávať, nemáme čas, kde je ten Braňo?" to sme už museli priznať, že nevieme. Ja som zobral auto, išiel som k Braňovi domov, tam nikto nebol. Myslel som, že ma šlak trafí, zavolal som do štúdia, že sa tam nevrátim, nech to nejak
zakamuflujú,aby sa to nedozvedel vydavatel, ktorý to štúdio platí, že idem domov a aby mi zavolali, keď príde Braňo, lebo ja to tam psychicky nezvládnem. Cestou domov som sa zastavil na benzínovej pumpe, pozrel som sa vedľa seba, stál tam žigulák plný
šialene vyzerajúcich cigánov a medzi nimi - Braňo Alex. Vystúpil som z auta a hovorím: „Braňo prosím ťa, čo tu robíš? Veď my nahrávame platňu. Okamžite sadaj ku mne a ideme do štúdia." A on že nie, že musí ešte niečo vybaviť... A zmizol aj s tým
žigulákom. Do štúdia sme sa dostali až na druhý deň. Takže sme nahrali platňu za osem dní...
A krásne to bolo v čom?
Boli to pekné časy, kopec srandy, boli sme mladí...
Ako to bolo s vami a s drogami v tom období?
Nerád by som hovoril za ostatných členov kapely, ale je fakt, že každý z nás mal skúsenosti z drogami a dvaja členovia kapely boli na nich vážne závislí a ťahá sa to s nimi až dodnes. Sveťo je momentálne na liečení na Prednej hore. Mne osobne sa našťastie
podarilo nespadnúť na dno. Nikdy som sa nedostal do takého štádia, že by som musel kvôli drogám napríklad kradnúť, normálne som popritom dokázal pracovať, režírovať vo velkom klipy, mať pekné vzťahy so ženami, chodiť na túry do hôr...Láska k životu, vzťah
k prírode, pozitívne zmýšlanie - to ma vtedy asi zachránilo.
Dali sa vtedy v Bratislave ľahko získať drogy?
My sme boli tá nešťastná prvá generácia, drogy sa dali potom už vždy zohnať, ale my sme zažili to, keď drogy prišli. Zrazu tu bol heroin.
Čo to znamená, že prišli?
My sme už za komunizmu fajčili trávu a zrazu sa objavil jeden kamoš a hovorí, že je tu heroín. A to sme nikdy v živote nepočuli, nevedeli sme o tom nič. Jednoducho sa niekde zjavili nejakí Albánci a zrazu to tu bolo. Dokonca prvú dávku dávali novým
zadarmo – dobráci... Dnešná generácia má výhodu v tom, že vo svojom okolí vidí, ako väčšina ľudia kvôli drogám dopadne. My sme netušili, do čoho ideme, mysleli sme si, že je to niečo mystické, že keď s tým experimentovali kapely ako Rolling Stones alebo
Ramones, ktorých sme považovali za géniov, že to musí byť niečo úžasné. To že by nás to mohlo zničiť nás v tých sprostých mladých hlavách ani nenapadlo. Nemali sme šancu vidieť lúzrov, ktorých dnes bežne vidíš, ľudí zbláznených z pervitínu alebo ľudí na
dne z heroínu, takže sme do toho skočili hlavičku...
Ako vyzeral ten moment, keď si si uvedomil, že je to nebezpečné, že z toho treba vycúvať.
Mne sa stala taká vec, že som sa raz ráno zobudil a išiel som zháňať heroín. Vonku bolo pekne, bolo nádherné, slnečné, jarné ráno, ale na Hviezdoslavovom námestí, kde operovali díleri, zrazu nikto nebol, neviem prečo. A ja som chodil dve hodiny úplne
zúrivý, kým so ho zohnal. Potom, keď som ho aplikoval, sadol som si na lavičku, pozrel som sa okolo seba a hovorím si, kurva, jak je pekne. Predtým som si to uvedomil hneď, ako som vyšiel z domu, teraz až pod vplyvom heroínu. Zrazu som si uvedomil, že
táto vec mi zastiera zrak a berie mi veci , ktoré milujem - na základe tohto som s opiátmi skončil. Ako jeden z mála som mal to šťastie, že sa mi to podarilo.
Nebolo to ťažké?
Nebolo. So všetkým závislosťami je to iba o rozhodnutí. Niekto bude rozprávať o tom, aké ťažké je prestať fajčiť, dáva si nikotínové náplaste a podobné blbosti, alebo aké ťažké je prestať piť... Ale celé je to iba o rozhodnutí. Akonáhle sa človek naozaj
rozhodne a má z toho radosť, že sa rozhodol, tak tá radosť je vždy silnejšia ako to nutkanie alebo tá závislosť. Eufória z prirodzených príčin, tých naozajstných od Boha, musí byť predsa vždy silnejšia ako nejaká závislosť, ktorú si človek privodil hlúpou
konzumáciou nejakého jedu. Keď som chcel prestal fajčiť, tak kým so nebol rozhodnutý prestať, len som si hovoril, že by som mal, vždy som po dvoch dňoch znovu začal. Keď som skutočne prestal fajčiť, začal som sa tešiť z toho, že som to dokázal, že už
nefajčím, tým som otočil negatívne nutkanie na pozitívnu energiu a myšlienka na cigaretu bola hneď vynulovaná. Samozrejme, že je to celé zložitejšie, nieje až taký problém prestať, ako potom znovu nezačať. Závislosť je velmi rafinovaná, pracuje v človeku
ešte dlho potom ako prestane, ak nie do konca života a hovorí mu, že predsa jedno pivo si možeš dať, to ťa nedostane späť... Dežo Ursíny povedal, že neodolatelné nutkanie dať si jed, je sprievodný jav toho, že sa ho telo práve zbavuje, toto si treba v tej
chvíli uvedomiť.
Už dlhší čas si úplný abstinent. Aké to je?
Úplne najlepšie. Ja som bohužiaľ tento rok mal niekolko alkoholových recidív, tá prvá bola plánovaná, chcel som vyskúšať, či nedokážem piť kontrolovane, že či sa o niečo neochudobňujem a zistil som, že je to presne naopak. Jedna recidíva priniesla ďalšie
a s nimi aj stratu vnútornej slobody, neistotu a smútok. Úplná abstinencia, keď človek úplne alkohol vypustí z hlavy, to je tá najväčšia sloboda. Mne trvalo desať mesiacov, kým som sa začal zabávať, lebo ja som dlhé roky pil a pil som každý deň, to
znamená, že môj život bol spojený s alkoholom do takej miery, že keď som zrazu prestal piť, tak som sa stal nudným človekom, z vnútorného aj vonkajšieho pohladu. Ale po nejakom čase všetky tie veci z teba vyprchajú a ty sa dokážeš zabávať tak isto ako
predtým na alkohole, nehovoriac o ostatných pozitívach ktoré abstinencia prináša. Takže som sa poučil a momentálne robím všetko preto aby ďalšie recidívy neprišli...
Ako vznikajú piesne Slobodnej Európy?
Väčšinou je prvá hudba. Ja som posledných pätnásť rokov lenivý písať, takže texty robím až keď ideme nahrávať platňu a keď to fakt treba, teda na poslednú chvíľu.
Ty nemáš také, že chceš vyjadriť svoj pocit zo sveta a komunikovať ho ľuďom?
Veď ja to na záver aj urobím, ale až vtedy, keď je to nevyhnutné. Ale aj na tej lenivosti mal podiel majster alkohol a jeho bratia... Teraz som napríklad len tak vymyslel dve pesničky. Keď robím ja aj hudbu, tak to ide spolu – hudba aj text.
A čo skúšky kapely?
My sme taká atypická kapela, pretože my vôbec neskúšame. Naposledy sme skúšali v roku 2002, keď sa nahrávala platňa Trojka. Hráme iba koncerty a hráme ich toľko, že skúšať už nemusíme. Iba keď idem na zimu do teplých krajín a nehráme tri - štyri mesiace,
tak dáme jednu zohrávačku, oprášime si tie pesničky. Už mi to začína byť aj ľúto. Napríklad keď vidím Živé kvety, ako sa Lucia s Bálikom furt stretávajú a tvoria a ako to hneď s kapelou skúšajú. Aj nás baví hrať a vymýšlať nové pesničky a často si
hovoríme, že tento týždeň si už musíme dať skúšku, ale každý v našej kapele má všelijaké problémy a tak vždy ostane len pri slovách.. . Ale keď sa Sveťo vráti z liečenia, chceli by sme vydať dosku a predtým sa asi zavrieme na dva týždne do skúšobne.
Dúfam...
Ty ako autor textov, si človek, ktorý píše rýchlo alebo pomaly?
Keď už začnem písať, tak rýchlo, ale veľmi dlho trvá, kým sa k tomu dokopem. Keď už si ale sadnem k papieru, tak píšem rýchlo. Veľakrát sa mi stalo, že som bol v strese, pretože na druhý deň nebolo v štúdiu čo robiť, bolo treba spievať a nebol text. Ja
som mal z toho takú polodepresiu. Tak som si na to sadol a zrazu prišiel ten nápad a videl som tú pesničku, ako bude vyzerať. Že refrénom budem hovoriť toto a tie slohy mu budú prihrávať takýmto spôsobom. A po prvom refréne to budú tie ďalšie slohy
stupňovať a potom sa mi celý ten koncept vyjaví a už len vyplním "krížovku".
Napísal si niekedy text, ktorý spieval niekto iný? Mimo Slobodnej Európy?
Minimálne. Ešte veľmi dávno nejaký text pre Hex. Dnes sa tomu už vyhýbam. Veľakrát ma mnohí oslovili, našťastie lenivosť zabránila tomu, aby som to naozaj zrealizoval a nechcem to robiť. Musel by to byť naozaj interpret, ktorý mi niečo hovorí a ktorý je
silný. Ale ten to nepotrebuje, pretože si vie napísať text sám.
Vieš si predstaviť, že by si spieval text niekoho iného?
Viem. Keby to bolo niečo dobré. Hráme na koncerte jednu dve pesničky, ktoré sú prevzaté a s ktorými sa stotožňujem, ale inak načo, keď si to viem napísať aj sám? To bola taká nejaká úchylka za komunizmu, že boli traja oficiálni textári. Nebolo to o tom,
že by boli tie texty nejaké extra dobré, skôr to bolo v tom, že tí traja textári mali všade svoje kontakty a cez nich sa dalo dostať do Opusu a vydať platňu. A potom tu boli samí bezduchí speváci, ktorý ani nevedeli, o čom spievajú (česť výnimkám). Ja mám
rád, keď z interpreta srší jeho vlastný názor, keď spieva velké veci a dá sa mu to veriť. Vôbec ma nezaujíma hudba, ktorá nemá dobrý text. Môže byť kapela, ktorá hrá najlepšie a najnápaditejšie, ako sa dá, ale pokiaľ počujem plytkosť v texte, alebo vidím
faloš v prejave, tak ma to ani trochu nezaujíma.Nezaujíma ma matematika ani šport v hudbe, mňa zaujíma umenie. Naopak, takého Boba Dylana, ktorý si nevie ani naladiť gitaru a na koncertoch spieva extrémne falošne, ale extrémne o niečom a za seba,
milujem.
Čo si myslíš o slovenských kapelách, ktoré spievajú anglicky?
Skoro vôbec nesledujem slovenskú scénu, nepoznám tieto kapely, ale mám z toho pocit, že to je kvôli tomu, že nevedia robiť texty. Keď niekto napíše nejakú zlátaninu po anglicky, dobre to znie. V angličtine sa ľahko textuje, pretože tam nie sú problémy s
dlhými a krátkymi slabikami a hlavne priemerný slovenský fanúšik neodhalí to , že ten text je tupý. Nepočul som ešte slovenskú alebo českú kapelu, ktorá by spievala po anglicky a bolo by to dobré. Ale nepočul som všetko...
Počúvaš veľa hudby?
Nie.
Keď tak, čo to je?
Živé kvety. Je to kapela, ktorá ma fakt dostala. Geniálne texty, skvelá hudba a okrem toho sa nejakou zvláštnou náhodou na ich posledných albumoch riešia tie isté veci ako v mojej duši... A potom často počúvam poslednú platňu Boba Dylana, Modern Times, to
je pre mňa fakt velká pecka. Pred dvoma rokmi na vianoce som ju objavil v Káthmandu a odvtedy so mnou ide. A potom také tie moje klasiky Iggy Pop, Lou Reed, Nick Cave, Rolling Stones, Patti Smith, Travelling Wilburrys, Pink Floyd, atď ... Odkedy existuje
youtube, tak si niekedy spomeniem na nejakú pesničku, čo som počul pred rokmi, nájdem si ju a teším sa z nej.
V septembri robíte spolu so Živými kvetmi veľké turné...
Máme desať spoločných koncertov od Košíc až po Plzeň. Päť v Čechách, päť na Slovensku. Veľmi sa na to teším. Živé kvety sú pre mňa strašne dobrý čerstvý vzduch. Väčšina ostatných kapiel, čo tu existujú, je taká, že keď ma z nich nenapína, tak to je už čo
povedať...Ale nechajme to tak, nechcem nikoho súdiť...
Kvety vydajú platňu niekedy na jeseň. Kedy niečo také hrozí Slobodnej Európe?
Pevne verím, že na budúci rok. Máme dvadsiate výročie, tak by sa patrilo mať už štvrtú platňu. Pevne verím, že Sveťovi pobyt na liečení pomôže a budeme ju môcť nahrať.
Ak sa podarí, tak to bude v priemere každých päť rokov jedna platňa. Nesvedčí to o nejakom tvorivom pretlaku...
Nie je to nedostatkom invencie alebo chuti. Je to tým, že kapela mala vždy problémy, vždy boli problémy s drogami, ktoré strašne oberajú človeka o energiu a o možnosť reálne niečo realizovať. Sveťo prechádzal rôznymi obdobiami, potom sa uchýlil k
radikálnemu kresťanstvu, viacero rokov nerobil hudbu. On je pritom autor, ktorý keď je v poriadku, tak dokáže vychŕliť toho veľa, je to veľký talent. Ja tiež nemám problém, keď treba otextovať veci a tak, len vždy to bolo o nejakej konštalácii. Teraz keď
mal Sveťo problémy, tak všetky vydavateľstvá hovorili, aby sme niečo vydali. Ale ja chcem vydať platňu vtedy, keď budem mať pocit, že kapela je v stave, že má čo povedať. Nebudeme vydávať platňu iba kvôli tomu, aby vyšla.
Keď bola najdlhšia pauza Slobodnej Európy, ty si mal nejaké vedľajšie projekty...
Vydal som jednu sólovú dosku...
A potom príležitostná kapela Overground. To je stále v hre?
Teraz som bol s Marekom Minárikom aj s Joeom Karafiátom, párkrát z ich strany padol taký návrh urobiť ešte jednu platňu, alebo si spolu ešte niekedy na budúci rok zahrať, ale Joe Karafiát hrá s Plastikmi a v Garáži, Marek hrá s Kollerom s Jasnou Pákou,
Dorota má svoju kapelu, ja svoju. Je to strašne ťažko časovo skĺbiť, aj keď chuť by bola. Možno k tomu raz príde. Uvidíme. Inak kto má záujem si túto nezohnatelnú platňu vypočuť nech si klikne www.bandzone.cz/overground
Veľa času tráviš na svojom mlyne pri Vrbovom..
Hej hej.
To tam chceš bývať? Doteraz to bolo len také letné sídlo.
Doteraz to bolo letné sídlo, aj hlavne kvôli tomu, že tam bola len latrína a voda len vonku, ako povedal môj taliansky kamarát „gypsy style“. Vlastním to dvanásť rokov a do minulého roka som tam nepreložil krížom slamy. Keď som prestal piť, dostal som sa
do štádia, že s tým niečo aj robím a že z toho bude budova, kde je všetko, čo človek potrebuje k životu, kúpeľňa, záchod, kúrenie a tak. Určite tam raz budem bývať, možno od budúceho roka zruším prenajatý byt v Bratislave. Uvidíme...
Ale ty si mestský človek...
Hovorím, mám to už dvanásť rokov, mám tam už veľa kamarátov a keby som mal zrátať priateľov, ktorých naozaj potrebujem vidieť, tak ich je tam možno toľko ako v Bratislave. Je tam kopec ľudí, ktorých mám rád, takže ja by som si chcel do roka, do dvoch
zariadiť život tak, aby som tam mal z čoho žiť.
Už druhý rok si s Braňom Jobusom organizoval festival Vrbovské vetry. Ako to dopadlo, keď sa na to pozeráš teraz s mesačným odstupom?
Myslím, že skvele. My sme boli nadšení a myslím, že aj ľuďom sa to páčilo. V jednom kuse som tam behal, my dvaja s Braňom sme si to vlastne najmenej užili, pretože my sme to museli doviesť do víťazného konca. Mám z toho strašne dobrý pocit. A s Branuškom
sa veľmi dobre robí, je to úžasný človek, ktorý dáva človeku strašne veľa energie a je s ním sranda. Veľmi ma ovplyvnil v mojom živote, keď som prišiel do Vrbového pred 12timi rokmi, tak chlastal ako ja a keď som videl, ako sa on vzmáha, tak to bola pre
mňa výzva. Mal tie svoje "ramadány", teda prestal na jeden mesiac piť a tak som to skúsil aj ja. Velmi ma svojim príkladom ťahal. Bol to veľmi dobrý festival, a je dobre, že sa nám to podarilo prežiť bez straty, bez sponzorov a bezduchých kapiel.
Vetry budú teda pokračovať ďalej...
Áno, je to pre mňa ako vlastné dieťa. Mal som z rôznych dôvodov v poslednej dobe v živote také prázdno a ten festival mi naplnil život niečím zmysluplným.
Bio a historie
Biografia
Skupina vzniká koncom roku 1989 (verejnosti dáva o sebe vedieť o čosi neskôr vo februári 1990 ) v kedysi kultovej bratislavskej pivárni Stará sladovňa (slangovo Mamut), ktorá je v tom čase centrom nielen bratislavského undergroundu a to klasickým
spôsobom pri pivnej debate štyroch, vtedy už hudobne ostrieľaných, ale vo vtedajších kapelách nespokojných rockerov.
Pri jednom stole v ten deň sedia spevák Whisky , gitarista Sveťo Korbel , basák Braňo Alex a bubeník Peter "Ozi" Hurtig . V roku 1991 skupina vydáva svoj debutový album "Pakáreň" , počas nahrávania ktorého
dochádza v nej k prvej personálnej zmene, kedy Ozi kvôli osobným problémom z nej odchádza a nahrádza ho vtedajší bubeník Tublatanky Ďuro Černý , ktorý zároveň už nahráva bicie aj do dvoch skladieb na debutový album. Postupne na poste bubeníka kapely sa
začína objavovať aj Roman "Čunďo" Čunderlík , ktorý najbližšie roky alternuje s Ďurom na bubeníckej stoličke. V rokoch 1990 - 1991, vlastne hneď od svojho vzniku, kapela priam raketovo odštartováva svoju dráhu, prevažne však na českej undergroundovej
scéne vtedajšej ČSFR, kde hráva aj oveľa viac koncertov ako na Slovensku. Ovplyvnená silnou porevolučnou atmosférou (pre tých neskôr narodených udalosťami, ktoré vyústili 17.11.1989 zvrhnutím komunistického režimu vo vtedajšej ČSSR), čo je na prvý šup
zrejmé už len z jej názvu, sa kapela zúčastňuje hneď na veľkých festivaloch a iných mega akciách, napr. na pamätnom porevolučnom spoločnom koncerte vo vypredanej Lucerne v Prahe, kde okrem iných vystupujú také fenomény ako Pražský výber, Dežo Ursíny, The
Plastic People Of The Universe či Lucie, ďalej na obrovskej punkovej akcii v pražskom Bunkri pod Stalinovým pomníkom kde bolo okolo 5.000 ľudí a za zmienku stojí aj koncert v Prahe na Štvanici spolu s kapelami ako Garáž, Plastici, Psí vojáci a inými.
Skupina v tom čase získava už významnú pozíciu na undergroundovej scéne, jej skladby sa objavujú na viacero kompiláciach ako napr. "Akce punk", "Punk´s not dead" a mnoho iných, a získava ceny od renomovaných rockových časopisov - jedna za všetky je to
napríklad "Objav roka 1991" podľa časopisu Rock & Pop.
Ďalšia éra kapely sa začína datovať rokom 1992, kedy vyráža na zatiaľ najdlhšiu súvislú 17-dňovú koncertnú šnúru po ČSFR. V tomto období však povestné "Sex & drugs & rock´n´roll" začína pomaly ale iste kapelu opantávať, pričom svoje pocity
vyjadruje hneď priamo v názve jej druhého albumu "Unavení a zničení" , ktorý vychádza v roku 1994 . Pri nahrávaní albumu za bicími vtedy tak pol na pol sedia Ďuro s Čunďom. Toto dielo je zároveň vtedajším posledným významným počinom kapely, po ktorom
absolvuje síce ešte sériu koncertov vo vypredaných kluboch či kulturákoch, avšak drogová závislosť všetkých jej členov, s výnimkou snáď až na - aspoň zriedkakedy, ale predsa len - triezvo a reálne uvažujúceho Whiskyho, spôsobuje skoro nielenže zánik
kapely, ale takmer ich sáče k prekročeniu prahu smrti. To všetko je dostatočný dôvod, prečo kapela v roku 1995 vyhlasuje prerušenie svojej činnosti , oficiálne sa však nikdy nerozpadá! Napriek tomu už v tomto období potvrdzuje svoje postavenie punk
rock´n´rollovej klasiky...
V tom čase však nikto nevie čo bude ďalej , po rôznych úspešných či menej úspešných liečebných a odvykacích kúrach sa však každý uberá svojim smerom. Whisky odchádza z Bratislavy, kupuje si 200-ročný mlyn vo Vrbovom a otvára si svoju krčmu, neskôr nakrúca
videoklipy mnohým kapelám, vydáva svoj sólový album s rovnomenným názvom „Whisky“ a postupne sa vracia aktívne k muzike, Sveťo sa silno, priam až fanaticky venuje náboženským záležitostiam a meditáciam, odmieta viacmenej akýkoľvek kontakt so zvyškom
kapely a zavrhuje možnosť návratu na scénu, Braňo sa tápa v rôznych kútoch SR i ČR, vydáva tiež svoj vlastný projekt Braňo Alex - Slobodná Európa s názvom „This is punk rock from Transylvania“, ale vlastne ako jediný nikdy neodchádza od aktívneho
pôsobenia na scéne, Ďuro a Čunďo sa venujú prácam v „normálnych“ zamestnaniach...
Zlom v existencii kapely nastáva na prelome rokov 2001/2002 , kedy sa v bratislavskom undergroundovom podhubí začína šepkať, že možnosť jej znovuzrodenia môže byť čochvíľa realitou. To sa stáva skutočnosťou vo februári 2002, kedy Whisky obvoláva Sveťa,
Braňa a Ďura či si nezahrajú aspoň jediný súkromný spomienkový koncert a to práve na Whiskyho svadbe s hudobníčkou a herečkou Dorotou Nvotovou. Nápad dostáva reálnu podobu presne 22.02.2002 v bratislavskom klube Labyrint, v deň a na mieste konania
Whiskyho svadby s Dorkou. Po tejto vydarenej akcii už je nad slnko jasné, že znovuzrodenie kapely sa stáva skutočnosťou. V lete sa skupina objavuje na pár festivaloch, avšak predsa len v tomto období dochádza k jednej personálnej zmene, kedy Ďuro z kapely
odchádza , definitívne vsádza na zabehanú istotu a dáva prednosť kľudnému zamestnaniu, pričom jeho miesto plnohodnotne zapĺňa významný bratislavský undergroundový bubeník Tomáš "Tuleň" Vojtek . Od jesene 2002 kapela naplno rozbieha svoju činnosť formou
koncertov a skladania pesničiek na nový album. V poradí tretí a dlhoočakávaný album po deviatich rokoch od vydania zatiaľ posledného, vychádza federálne 19.05.2003 a má príznačný názov "Trojka" . Kapela od svojho comebacku v roku 2002 do konca roku 2005
odohrá približne 150 koncertov, okrem iných nezabudnuteľné spoločné turné so svojou sesterskou skupinou Zóna A pri príležitosti okrúhlych výročí oboch kapiel (ZA - 20 rokov, SE - 15 rokov ) pod výstižným názvom „35 rokov punku, chaosu a pakárne na
Slovensku“ v októbri a novembri 2004 a vydarené rozlúčkové turné pred vyhlásenou pauzou na neurčité obdobie pod charakteristickým názvom „1989 - 2005 Tour“ v októbri 2005 . Vyhlásená pauza zapríčinená absenciou Sveťa na aktivitách kapely od novembra 2004
pre svoje pretrvávajúce osobné a zdravotné problémy však po rozhodnutiu zvyšku jej členov končí ani nie po pol roku v marci 2006 a skupina pokračuje ďalej s nádejou a v očakávaní znovuzapojenia Sveťa do jej činnosti niekedy v priebehu najbližších
mesiacov... Na gitare ho nahrádza Braňo "Temo" Černák.
V marci 2006 kapela vydáva štvrtý album a to výberovku s názvom „Bestofka“ a mesiac na to štartuje k nej veľkú šnúru koncertov. V priebehu leta so skupinou konečne začína znovu hrávať aj Sveťo, ktorý sa vracia z dlhodobého liečenia a koncerty s dvomi
gitarami dostávajú nový rozmer a väčšie gule. Na konci leta toho istého roku však z kapely po viac ako štyroch rokoch odchádza Tuleň a na poste bubeníka ho nahrádza Juraj Vitéz (ex Le Payaco). Po krátkom čase Sveťo opäť padne do starých problémov a opúšťa
skupinu. Skupina pokračuje v štvorici.
V Apríli 2009 sa Sveťo vracia z resocializačného zariadenia a opäť sa vracia do skupiny. Skupina začína hrať z novou energiou a atmosféra v naplnených kluboch to len potvrdzuje. Keďže je už skupina ako-tak pri zmysloch, začínajú sa zaoberať myšlienkou na
vydanie nového albumu.
V apríli 2011 opúšťa skupinu Juraj Vitéz, ktorý rozbieha vlastný projekt a na post bubeníka sa vracia "stratený syn" Ďuro Černý. Stará partia je opäť pohromade a nový album začína byť čoraz reálnejší. Skupina nahráva singel "Kríza", ale krátko po jeho
nahraní odchádza na "zdravotnú dovolenku" zakladajúci člen skupiny Braňo Alex a na jeho post nastupuje Martin "Žumo" Zimányi (O.B.D. a Happy Melon).
Skupina už ťahá tretiu dekádu svojej existencie, má na svedomí 4 albumy, zhruba 13 videoklipov, okolo 900 koncertov, minimálne 1.000 prúserov a škandálov a mýtus punk & rock´n´rollovej legendy, pričom však stále platí - a toho sa aj drží, že
ANALÝZA DOKÁZALA HOVNO...
Zostava 1 (12/1989 - 1991):
Whisky - spev, Sveťo Korbeľ - gitara, Braňo Alex - basa, Peter "Ozi" Hurtig - bicie
Zostava 2 (1991 - 1994):
Whisky - spev, Sveťo Korbeľ - gitara, Braňo Alex - basa, Ďuro Černý / Čunďo - bicie
+ koncertný hosť: Pat Atkinson - gitara ( ??/???? - ??/???? )
Zostava 3 (1994 - 1995):
Whisky - spev, Sveťo Korbeľ - gitara, Braňo Alex - basa, Čunďo - bicie
Koncom roku 1995 skupina prerušuje činnosť, nikdy sa však oficiálne nerozpadáva, svoju činnosť obnovuje začiatkom roku 2002.
Zostava 4 (02/2002 - 07/2002):
Whisky - spev, Sveťo Korbeľ - gitara, Braňo Alex - basa, Ďuro Černý - bicie
+ koncertný hosť: Dorota Nvotová - vokály, zbory, klávesy, a saxofón
Zostava 5 (07/2002 - 08/2006):
Whisky - spev, Sveťo Korbeľ - gitara, Braňo Alex - basa, Tuleň - bicie
+ koncertný hosť: Dorota Nvotová - vokály, zbory, klávesy
a saxofón (do 12/2003 )
+ koncertný hosť: Braňo „Temo“ Černák - gitara, vokály, zbory
(od 11/2004 )
Zostava 6 (09/2006 - 04/2011):
Whisky - spev, Sveťo Korbeľ - gitara, Braňo Alex - basa
+ koncertný hosť: Temo - gitara, vokály, zbory
+ koncertný hosť: Ďuro Vitez - bicie
Zostava 7 (05/2011 - 03/2012):
Whisky - spev, Sveťo Korbeľ - gitara, Braňo Alex - basa
Braňo "Temo" Černák - gitara, vokály, Ďuro Černý - bicie
Zostava 8 (04/2012 - dodnes):
Whisky - spev, Sveťo Korbeľ - gitara, Martin "Žumo" Zimányi - basa
Braňo "Temo" Černák - gitara, vokály, Ďuro Černý - bicie